Komisári sa zoznámili s aktuálnou situáciou v Poľsku v súvislosti s dodržiavaním princípov právneho štátu a po rozprave za zatvorenými dverami sa zhodli, že začnú monitorovať ďalší vývoj v krajine. O priebehu rokovaní európskej exekutívy informoval poľskú vládu prvý podpredseda EK Holanďan Frans Timmermans, ktorý má na starosti vymáhanie a dodržiavanie práva EÚ a dohľad nad uplatňovaním charty základných práv.
Brusel nechce Varšavu trestať
Timmermans poslal poľskej vláde list, v ktorom si vyžiadal bližšie informácie o situácii v oblasti ústavného súdu a o zmenách v zákone o verejnom vysielaní. Podľa jeho slov EÚ nechce Poľsko trestať, len chce začať štrukturovaný a konštruktívny dialóg s Varšavou o dodržiavaní princípov právneho štátu. Prístup Bruselu je „kooperatívny”, EÚ nechce nikoho zbytočne obviňovať a s nikým polemizovať. Timmermans zdôraznil, že je ochotný kedykoľvek pricestovať do Poľska a o tejto záležitosti diskutovať s poľskými partnermi.
Poľská pravicová vláda čelí medzinárodnej požiadavke vrátiť späť radikálne zmeny v inštitúciách v krajine. Monitorovanie situácie v Poľsku by v konečnom dôsledku mohlo viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v EÚ. Pravdepodobnosť, že Brusel uloží Poľsku takýto druh trestu, je však podľa mnohých pozorovateľov takmer nulová.
Poliaci sú zmätení
V reakcii na rozhodnutie EK poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski pre agentúru Reuters uviedol, že Poľsko je zmätené rozporuplnými vyhláseniami podpredsedu EK Fransa Timmermansa o začatí monitorovania dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku. Počká si preto na písomné stanovisko EK v tejto záležitosti. Na margo Timmermansových vyhlásení Waszczykowski uviedol, že “na jednej strane hovoril o potrebe dialógu s Poľskom a na druhej strane sa zmienil o procedúre (monitorovania dodržiavania princípov právneho štátu)”. Podľa Waszczykowského by monitorovanie mohlo trvať niekoľko mesiacov. Poľský minister zahraničných vecí tiež uviedol, že v súlade s legislatívou EÚ novela poľského mediálneho zákona nemôže byť predmetom posudzovania EK. Pokiaľ ide o poľský ústavný súd, Timmermans podľa Waszczykowského nebral do úvahy posledné rozhodnutie tohto súdu o akceptovaní dvoch sudcov vymenovaných vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS).
Maďarský scenár
Jeden z najviac diskutovaných dôvodov, prečo patová situácia medzi EÚ a Poľskom nedosiahne bod zlomu je „maďarská skúsenosť“. Exekutíva EÚ má možnosť použiť mechanizmus, ktorého cieľom je zabrániť vážnemu ohrozeniu právneho štátu v členských krajinách. Komisia voči Poľsku neuplatnila článok 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje pozastaviť hlasovacie práva kritizovanej členskej krajiny v EÚ. Bolo by to nefér, lebo spomínaný článok nepoužila ani v prípade Maďarska, keď vládu Viktora Orbána kritizovala za tie isté opatrenia ako vládu PiS, a teda za nedemokratické zásahy do súdnej moci a masmédií.
Poľská vláda našla spojenca práve v Orbánovi, ktorý oznámil, že jeho krajina nepodporí žiadne sankcie voči Poľsku, ktoré sa zrodia na celoeurópskej úrovni.
Poľsko je príliš veľké na to, aby ho Brusel mohol izolovať
EÚ sa nepodarilo zmeniť vytýčený smer Maďarska a Poľsko je pre európske spoločenstvo ešte väčšie sústo, lebo má takmer štvornásobok obyvateľov ako Maďarsko a v rámci EÚ patrí k najväčším ekonomikám. Je tiež kľúčovým partnerom pre NATO, a to najmä v súčasnosti, keď vznikajú obavy „z hrozby zo strany Ruska“. Okrem toho má aj Poľsko eminentný záujem na zachovaní svojich vzťahov s NATO a USA, dokonca žiada o väčšiu prítomnosť vojsk Aliancie na území krajiny. Poľsko je jedným z mála členov NATO, ktorý dodržiava požadovanú dotáciu pre obranné spoločenstvo vo výške minimálne dvoch percent HDP. V neposlednom rade je strategickým pilierom v strednej Európe.
Útok na Poliakov?
Prvý viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans už poslal poľskej vláde dva listy, v ktorých upozorňuje na nerešpektovanie právnych princípov v krajine. Jeden sa týkal fungovania ústavného súdu a druhý mediálneho zákona. Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro ho obvinil z „neopodstatnených obvinení a neprimeraných záverov“ a obsah listov označil za „pokus vyvíjať tlak na demokraticky zvolený parlament a vládu suverénnej Poľskej republiky“.
Donald Tusk, predseda Európskej rady a bývalý poľský premiér, varoval, že tlak vyvíjaný na Varšavu môže byť „kontraproduktívny“. „Bol by som nerád, keby sa kritika prichádzajúca z európskych hlavných miest, inštitúcií EÚ, Európskej komisie, Európskej rady vnímala ako útok na Poľsko a Poliakov,“ povedal poslancom Európskeho parlamentu.
„Musíme mať priateľské a dobré vzťahy s Poľskom,“ uviedol zase predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Poľsko je dôležitým a plnohodnotným členom EÚ. Sme na začiatku postupu. Nechcem špekulovať o ďalších dôsledkoch. Nemyslím si, že dôjdeme k tomuto bodu,“ povedal v telefonickom rozhovore s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou šéf Komisie.
O situácii v Poľsku bude na budúci týždeň počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať aj Európsky parlament.
