Súdna inštitúcia EÚ so sídlom v Luxemburgu rozhodla v rámci skráteného konania, že právo na účinný prostriedok nápravy, zaručené článkom 47 Charty základných práv EÚ, bráni tomu, aby spory týkajúce sa uplatňovania práva Únie mohli patriť do výlučnej právomoci orgánu, ktorý nie je nezávislým a nestranným súdom.
Podľa Súdneho dvora EÚ je to tak aj v prípade, ak podmienky, za ktorých bol vytvorený disciplinárny senát Najvyššieho súdu, jeho vlastnosti, ako aj spôsob, akým boli vymenovaní jeho členovia, môžu vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi, predovšetkým priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci.
Tieto skutočnosti môžu viesť k absencii dojmu nezávislosti alebo nestrannosti uvedeného orgánu, čo môže narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci.
Súdny dvor EÚ preto rozhodol, že prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby po zohľadnení všetkých relevantných okolností určil, či sa uvedené obavy týkajú nového disciplinárneho senátu poľského Najvyššieho súdu.
Zásada prednosti práva Únie ukladá povinnosť neuplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, podľa ktorého za rozhodovanie sporov týkajúcich sa odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku zodpovedá výlučne tento disciplinárny senát.
To znamená, že takéto spory by mali byť preskúmané súdom, ktorý spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti.
