Švédsko zostáva ekonomickou hviezdou severských krajín, pričom jeho hospodárstvo minulý rok narástlo o 4,1 percenta. Ekonomika Švédska sa však stretáva s vážnymi problémami, ako sú závažný nedostatok bytov, postupná strata konkurencieschopnosti a vysoké náklady súvisiace s integráciou imigrantov a podporou stále drahšieho sociálneho systému.
Iba minulý rok prišlo do takmer 10-miliónovej krajiny 163-tisíc imigrantov, ktorí sa pripojili k už rozsiahlej populácii nových obyvateľov Švédska. V roku 2010 napríklad žilo vo Švédsku viac ako 1,33 milióna obyvateľov narodených v zahraničí, čo predstavovalo 14,3 percent populácie.
Nie sú domy, nie sú policajti
Dodatočné náklady na imigráciu by za nasledujúce dva roky mali dosiahnuť 50 miliard švédskych korún (5,5 miliardy eur), ktoré obmedzia možnosti vlády financovať zamestnanosť a sociálny systém. Krajina potrebuje do roku 2020 postaviť 500-tisíc nových domov, produktivita spomaľuje a švédske školstvo klesá na medzinárodných priečkach. Minulý mesiac pohrozili zakladatelia známeho internetového hudobného kanálu Spotify, že ich firma opustí krajinu, pričom ako dôvody tohto kroku uviedli nedostatok programátorov, daňový systém, ale aj bytovú krízu.
Stále horšia je aj bezpečnostná situácia. Policajti často riešia násilnosti odohrávajúce sa v ubytovniach pre utečencov. Štokholmská polícia pripustila, že nie je schopná zaistiť bezpečnosť v okolí hlavnej železničnej stanice, ktorú ovládajú detské gangy z Maroka. Ako informuje Ingrid Carlqvistová, zdesenie vzbudil prípad opakovane znásilňovaného desaťročného chlapca v azylovom dome Signalisten v meste Västerås. Jeden zo zasahujúcich policajtov neskôr napísal, že išlo jemu a ďalším deviatim kolegom o holý život. Nakoniec boli policajti nútení miesto konfliktu opustiť, lebo neboli schopní rozzúrený dav utečencov spacifikovať. Policajti sa pravidelne sťažujú, že nie sú schopní zvládnuť čoraz častejšie a závažnejšie prečiny utečencov.
Chudáčik vrah
„Verejnosť je zverejnenými prípadmi násilností spáchaných utečencami čím ďalej, tým viac znepokojená. Olej do ohňa ešte prilial policajný komisár Dan Eliasson, ktorý sa v televízii dosť nešťastne vyjadroval o smrti 22-ročnej dobrovoľníčky, ktorá od minulého septembra vypomáhala v jednom z utečeneckých táborov. Namiesto jasného odsúdenia činu 15-ročného vraha sa mladíka ešte zastával a dojímalo ho, aké traumy asi musel v minulosti prežiť. Reakcie ľudí na sociálnych sieťach boli plné zlosti. Mnohí priamo obviňovali vládu, že nesie za úmrtie dievčaťa a desiatky prípadov znásilnenia švédskych žien osobnú zodpovednosť. Ďalší vyčítali vláde, že sa viac stará o cudzích štátnych príslušníkov ako o vlastné obyvateľstvo,“ uvádza Carlqvistová.
Červenozelené manželské problémy
Do stále väčších problémov sa zamotáva aj švédska vládna koalícia sociálnych demokratov a zelených, pričom strany nenachádzajú súhlas v takých problematikách, ako sú jadrová energia, výška dane z príjmu a, samozrejme, imigrácia. Sociálni demokrati si už uvedomili, že krajina svoju oficiálnu vítaciu politiku nezvláda. Ultraliberálni zelení však chceli udržať pôvodný kurz. Keď v novembri prichádzalo do Švédska 10-tisíc žiadateľov o azyl každý týždeň, a okrem stanov sa pre nich nenachádzal prístrešok, sociálni demokrati zavelili zásadný obrat v štedrej politike, ktorá trvala niekoľko desaťročí. Socialisti preto dali zeleným ultimátum: podporte tvrdšie opatrenia proti imigrantom alebo opustite koalíciu.
Poslanci zelených nakoniec tvrdšie opatrenia, ktoré spočívali vo faktickom zastavení prílevu imigrantov, podporili, ale s takou neochotou, že keď ich musela švédska podpredsedníčka vlády Asa Romsonová za Stranu zelených oznámiť verejnosti, rozplakala sa. Gustav Fridolin, ktorý zelených vedie spoločne s Romsonovou dokonca vo švédskom rádiu konštatoval, že politika vlády je „na h*vno“.
Romsonová zatiaľ oficiálne odmieta, že by zelení z koalície odišli. Ak k tomu však dôjde, žezlo by mohla prevziať opozičná skupina Aliancia, ktorá pozostáva z Umiernenej strany, Centristickej strany, Liberálov a Kresťanských demokratov. Vládnuť by však mohla iba s podporou protiimigračných Švédskych demokratov, teda strany s neonacistickými koreňmi. A tomuto kroku sa zatiaľ švédske strany snažia vyhnúť. Švédski politológovia sa však zhodujú, že ignorovať ich bude čoraz viac problematické. Vo voľbách v roku 2014 získala strana takmer 13 percent hlasov a stala sa tak tretím najsilnejším hráčom v parlamente. Odvtedy naďalej iba rastie, pričom podľa viacerých prieskumov sú Švédski demokrati najpopulárnejšou švédskou politickou stranou. Volil by ich každý štvrtý Švéd.
