“Tento priestor môže byť na chodbe či v prázdnej kancelárii, nemá posteľ ani záchod, pretože zadržané osoby tam čakajú len krátku dobu,” vysvetlil s tým, že to nie je cela policajného zaistenia. Gašpar týmito slovami reagoval na dnešné vyjadrenie verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o tom, že polícia nezákonne umiestňuje ľudí namiesto ciel policajného zaistenia do nelegálnych provizórnych priestorov na policajných útvaroch.
Do tzv. vyhradených priestorov, ktoré však nemajú oporu v zákone, dáva polícia ľudí, ktorí sú agresívni, ohrozujú bezpečnosť polície alebo seba samých, vysvetlil policajný prezident. Môže ísť o ľudí pod vplyvom alkoholu či drog, niektorí sa tam podľa neho nedostanú nikdy. Gašpar vysvetlil, že vyhradeným priestorom môže byť i celá policajná stanica, pretože daný človek tam je nedobrovoľne. “Neslúžia na to, aby tam tieto osoby strávili celý deň, na to sú cely. Sú tam len na nevyhnutnú dobu na nevyhnutné úkony,” vysvetlil. Do vyhradených priestorov pritom putujú len tí, ktorí sa nevedia správať. Vyhradený priestor ako taký nie je podľa neho špecifikovaný. Ako povedal, “niektoré útvary ho nemajú, lebo nemáme peniaze ani na to, aby sme tam vybudovali mreže.”
Prezident PZ SR upozornil aj na to, že tieto priestory pravidelne kontroluje i Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Takéto kontroly boli v rokoch 1999, 2000, 2005, 2009 a 2013. Členovia výboru si podľa Gašpara môžu pozrieť akékoľvek priestory na policajných oddeleniach. Po poslednej kontrole v roku 2013 neprišiel od nich pokyn, aby tzv. vyhradené priestory zrušili, len aby upravili režim v nich a aby boli lepšie vybavené, poznamenal. “Prijali sme teda opatrenia a vydal som rozkaz, ako sa má o osobe v tomto priestore rozhodovať a že má byť o nej spísaný i záznam,” povedal policajný prezident s tým, že polícia pracuje v súlade so zákonom a rešpektuje kontrolné zistenia CPT.
Prieskum na polícii
Zistenia verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej vyplynuli z prieskumu právnikov jej kancelárie, v ktorom sa zamerali na nezákonnú policajnú prax. Cieľom prieskumu bolo podľa jej slov zisťovať podmienky v celách. “Zistili sme však, že policajti veľmi často využívajú podľa svojej úvahy či potreby priestory, ktoré nie sú celami, nespĺňajú zákonné podmienky. Sú v nich rôzne madlá či oká, o ktoré ich pripútajú, po vyžiadaní im tam dajú stoličku,“ vysvetlila s tým, že čokoľvek človek potrebuje, je odkázaný na to, či polícia vyhovie alebo nie.
Prieskum v celách policajného zaistenia bol jednou z priorít verejnej ochrankyne práv na tento rok. Práve ten ukázal, že polícia bez toho, aby mala zákonom stanovený postup, bežne umiestňuje ľudí do priestorov, ktoré si neoficiálne zriadila na policajných oddeleniach, drží ich v nich bez dokumentácie v dehonestujúcom priestore po dobu, ktorú si sama určuje. Prieskum spravilo osem právnikov kancelárie ombudsmanky od septembra do októbra 2014 na 19 policajných oddeleniach. Snažili sa pokryť krajské riaditeľstvá PZ, okresné ale aj obvodné.
Verejná ochrankyňa práv sa na základe zistení obrátila s opatreniami na políciu i na ministra vnútra. Keďže sa dvakrát obrátila na políciu a dvakrát na ministra vnútra, no bez uspokojivého výsledku, oznámila Národnej rade, že je s konaním polície a rezortu nespokojná. Ombudsmanka žiadala, aby boli takéto priestory okamžite zakázané a aby boli fyzicky odstránené. Ak by sa tak nestalo, mohli by byť podľa nej občas použité. „Toto opatrenie bolo v moci policajného prezidenta, no keďže to neurobil, obrátila som sa i na ministra vnútra. No opatrenia aj tak neboli prijaté,“ vysvetlila. Kancelária verejnej ochrankyne práv tiež už v prípade oficiálnych ciel policajného zaistenia žiadala, aby polícia z hľadiska bezpečnosti vyhotovovala kamerové systémy či monitorovala vchody aj východy. Dôležité je podľa jej slov i zabezpečenie dodržiavania osobnej dôstojnosti ako aj intimity pri vykonávaní telesných potrieb. Väčšina opatrení však prijatá nebola, poznamenala na záver.
