„Úhrada zubných náhrad zdravotnými poisťovňami je absolútne nepostačujúca, v čom sa zhodujeme aj so zubnými lekármi či pacientmi. To, že drvivá väčšina zubných ambulancií a zubnotechnických laboratórií pracuje s doplatkami, je odrazom toho, že ceny neboli valorizované viac než 20 rokov,” uviedla prezidentka SKZT Hana Dohálová.
Na Slovensku je 1100 registrovaných zubných technikov, ktorí ročne vyrobia približne 200 000 zubných náhrad.
Komora priblížila, že pacient si priemerne dopláca za celkovú zubnú náhradu raz toľko, ako je platba zo strany zdravotnej poisťovne. Korunky a mostíky si pacient spravidla hradí v plnej výške.
Podľa Dohálovej sa nájdu aj také ambulancie, v ktorých vykonávajú najjednoduchšie zubné náhrady bez doplatku pacienta.
Podľa nej môže ísť o zubných lekárov alebo zubných technikov na dôchodku, ktorí robia so stratou a nahrádzajú si ju inými výkonmi či výrobkami, prípadne pracujú za nižšiu odmenu než je minimálna.
„V týchto prípadoch by som bola na mieste pacienta opatrná, keďže za cenu zubnej náhrady, ktorú hradí poisťovňa, sa s ťažkosťami dá zubná náhrada zhotoviť v zubnej technike, nehovoriac o platbe za lekársky výkon v ambulancii. Tlačenie cien smerom nadol ide jednoznačne na úkor kvality,” zdôraznila.
Riešenie preto SKZT vidí v zreálnení cien za zubné náhrady ministerstvom zdravotníctva tak, aby platby zo zdravotných poisťovní pokryli nielen ceny zubnej náhrady v zubnej technike, ale aj ceny lekárskeho výkonu v zubnej ambulancii. Snahou komory je definovanie výšky platieb separovane, čiže rozdeliť platby do zubných ambulancií a za samotné zubné náhrady pre zubného technika.
„Keby cena, ktorú platí zdravotná poisťovňa za zdravotnícku pomôcku na mieru podľa katalógu ministerstva, bola cenou len na zubnú techniku, jej suma by bola dostatočná na základné zubné náhrady,” dodala šéfka komory.
