Časť prijatého ústavného zákona je podľa ÚS v rozpore s “implicitným materiálnym jadrom Ústavy Slovenskej republiky”, ktorého základ tvoria princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci. “Implicitnému materiálnemu jadru Ústavy Slovenskej republiky nemôžu odporovať ani ústavné zákony,” deklaroval ÚS. Podľa stanoviska je ÚS oprávnený preskúmať prípadný rozpor noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom Ústavy SR.
ÚS vidí rozpor s princípom deľby moci a nezávislosti súdnej moci v uplatnení previerok na už ustanovených sudcov. V prípade overovania predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na sudcov “v podobe a rozsahu, ako ho zaviedol ústavný zákon č. 161/2014 Z. z. a nadväzujúca zákonná úprava, ústavný súd identifikoval takýto zásah s intenzitou narúšajúcou materiálne jadro ústavy 'len' v rozsahu princípu deľby moci”.
Schválená novela mala zmeniť pomery v justícii. Zaviedla, že všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty majú prejsť previerkami, pričom preverovanie má vykonávať NBÚ. Mnoho sudcov zmenu kritizovalo s tým, že informácie z previerok môžu byť voči nim zneužívané, novele vyčítalo retroaktivitu a ohrozenie nezávislosti súdnictva. Ústavnú zmenu po jej schválení napadla na ÚS vtedajšia predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.
