„Stalo sa to rutinou. Nikto nám doteraz nevysvetlil, aký je rozdiel medzi teroristickým útokom a činom šialenca islamského vyznania. Bez ohľadu na to, či už sa zradikalizoval alebo nie,“ podotkol Fištejn na úvod k útokom z ostatných dní. Napríklad v stredu zavraždil v Londýne mladík somálskeho pôvodu Američanku a ďalších päť ľudí zranil. Policajti však poznamenali, že nešlo o teroristický útok.
Teroristi vedú podľa Fištejna široko založenú, dlhodobú plazivú vojnu. „Jednotlivé teroristické činy považujú za jednotlivé bitky vojny. Cieľom však nie je vyvolať strach. Zmyslom tej vojny je perverzne pochopené náboženstvo, ktoré im velí dobyť späť islamské územie,“ povedal Fištejn. „Nejde o vojnu, ktorá by bola jasne definovaná ako druhá svetová vojna, ale je to vojna,“ myslí si.
„Teroristické útoky sa stávajú rutinou,“ doplnil Fištejn. „Hrozba, ktorá tu je, je oveľa zradnejšia a súvisí predovšetkým s utečeneckou krízou,“ povedal s tým, že vedľajším produktom utečeneckej krízy sú práve teroristické útoky. „Ale ja vidím hrozbu inde. A to predovšetkým v posilnení prejavov multikulturalizmu,“ vyjadril svoju obavu.
Podľa Fištejna je uvažovanie niektorých médií, ktoré odmietajú zverejňovať identitu útočníkov Islamského štátu, scestné. „Mená plnoletých dospelých vrahov sa v médiách bežne uvádzajú. Zverejnenie okolností teroristických činov rozhodne nepredstavuje signál pre ďalších teroristov. Urobiť z toho nedostupnosť je hlúposť,“ usudzuje. Proti realite podľa jeho slov nepomôže vôbec nič. Musela by skončiť podstata teroristických útokov.
Ďalej nasledovali slová k nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. „Najlepšie riešenie, keď politik zlyhá, je jeho odstúpenie. Nemecko má pred sebou veľmi akútnu hrozbu, ktorá je rozložená na niekoľko desaťročí dopredu. Utečenci sú predsa dnešnými voličmi,“ povedal Fištejn. Európu podľa neho najviac oslabuje neschopnosť reagovať na utečeneckú krízu.
Reč bola aj o pokuse o prevrat v Turecku. „Turci roky slúžili ako príklad podarenej integrácie do spoločnosti. Dnes vidíme, že väčšina Turkov vyznáva ideály, ktoré sa nezlučujú s ideálmi európskej spoločnosti,“ zmienil sa napríklad o autoritárstve či súhlase s trestom smrti.
Fištejn potom porovnal populizmus a politickú korektnosť. „Sú to extrémy, ktoré sa snažia využiť prúd. Vychádzajú v ústrety určitým ideológiám. Ideológie ustupujú identitám,“ uviedol. „Politika nie je o tom, čo chce ľud. Ale o tom, čo je dobré pre spoločnosť,“ dodal komentátor.
Symbióza názorov medzi českým prezidentom Milošom Zemanom a vicepremiérom Andrejom Babišom ohľadom kvót na prijímanie utečencov a ich zavrhnutie je podľa Fištejnovho názoru len predvolebná rétorika. Predvolebnú kampaň už odštartoval podľa jeho názoru aj prezident Miloš Zeman.
Nadchádzajúca strata Turecka zo strany Západu by mohla podľa Fištejna viesť k dohode s Ruskom. „Napríklad na obchodnej báze,“ dodal. Určité posilnenie rusko-tureckých vzťahov vníma už aj na schôdzke prezidentov Turecka a Ruska Erdogana a Vladimira Putina. Spomenul, že vzťah Ruska a Islamského štátu je nesmierne komplikovaný a nezreteľný. „Nepočuli sme napríklad nič o tom, ako sú postihovaní navrátilci z Islamského štátu do Ruska,“ doplnil.
V závere sa Fištejn vyjadril k postave kandidáta na prezidenta USA Donalda Trumpa. „Donald Trump doteraz nepredstavil svoj zahraničný tím. Svojimi vyhláseniami však tento kandidát odníma svojim stúpencom možnosť ho voliť,“ povedal.
