Rokovanie v Bruseli bolo podľa Pellegriniho veľmi náročné – trvalo desať hodín a skončilo sa až o pol piatej ráno. “Podarilo sa nám dosiahnuť text, s ktorým môže byť spokojná aj Slovenská republika, ale hlavne s tým textom môže byť spokojná aj Európska únia, pretože tú zodpovednosť za Európsku úniu nesieme všetci… Musím veľmi oceniť, že konečne sa diskusia z roviny vynucovania relokácie a povinných kvót presunula do roviny dôslednej ochrany vonkajších hraníc, čo bola jedna z hlavných tém,” povedal premiér a zdôraznil, že to je niečo, čo Slovensko presadzovalo dlhodobo.
Dohoda o posilenie Frontexu
Na základe textu dohody by malo dôjsť k posilneniu agentúry Frontex – navýšením finančných i technických prostriedkov. EÚ je zároveň podľa Pellegriniho vyzvaná, aby prehodnotila systém hotspotov v tretích krajinách, kde prebehne rýchly proces vyhodnotenia. Ak by predsa len nejakí migranti do EÚ prišli, dohodlo sa, že “budú môcť v krajinách prvej línie vzniknúť kontrolované centrá”, tie však budú zriadené na dobrovoľnej báze.
Slovensko potrebovalo v tejto súvislosti uistenie, že preň nebudú vyplývať podmienky na povinné prerozdeľovanie. “Žiadni migranti neprídu na Slovensko bez toho, aby Slovensko súhlasilo,” povedal premiér. Slovensko však podľa jeho slov “skôr vníma”, že má stále kapacitu na poskytnutie dočasnej pomoci – napríklad dočasného umiestnenia azylantov zo susedných krajín, napríklad Rakúska, ktoré sa ocitnú v núdzi, na svojom území. Takto, v akýchsi “štartovacích zariadeniach”, môže podľa Pellegriniho prijať až 1200 migrantov.
Pri reforme azylového systému nebude Slovensko prehlasované
Reforma Dublinského nariadenia (Dublin III) mala byť jedným z hlavných bodov júnového zasadnutia Európskej rady, členské krajiny sa však pod taktovkou bulharského predsedníctva v Rade EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise, ktorý by hlavy štátov a vlád na summite odobrili. Rokovania s cieľom dospieť k zhode medzi členskými štátmi na túto tému prevezme od 1. júla rakúske predsedníctvo.
Pellegrini v tejto súvislosti upozornil, že pri reforme spoločnej azylovej politiky sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. “Tak, ako sa to už raz stalo,” uviedol. Bolo to v septembri 2015 na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti, keď sa prijal dočasný mechanizmus kvót na prerozdeľovanie utečencov z územia Grécka a Talianska.
“Povedal som to otvorene niektorým z lídrov, že by aj z našej strany tá nedôvera v niektoré dokumenty nebola taká veľká, ak by sme už raz neboli obídení a pri povinných kvótach bolo použité hlasovanie väčšiny. To vnieslo určitú nedôveru a preto my musíme opatrne čítať a sledovať každú jednu vetu a vyjadrenia, aby tam neboli nejaké zadné dvierka,” konštatoval Pellegrini.
V záveroch Európskej rady sa k tomuto bodu uvádza: “Musíme dosiahnuť konsenzus o Dublinskom nariadení, aby sme ho zreformovali na základe rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou”. Dokument neposkytuje časový harmonogram na dokončenie reformy azylovej politiky.
