“Vláda naďalej odmieta kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov,” deklaroval šéf exekutívy. Zároveň však ostro odmietol “zneužívanie a bezdôvodné účelové strašenie občanov témou migrácie niektorými opozičnými stranami v rámci prebiehajúcej kampane ku komunálnym voľbám”.
Kollár povedal, že téma migrácie je stále dôležitá a zlých riešení, ako napríklad povinné kvóty, bolo niekoľko. “Aj dnes hovoríme o tom istom ako v roku 2015. Už to však nie je cez povinné kvóty, ale je to nebezpečná neznáma v podobe globálneho paktu. Hovorí sa o právne nezáväznom dokumente, jeho podpisom nepotvrdzujeme, koľko migrantov prijmeme, ale otvárajú sa pochybnosti, že štáty nebudú viac rozhodovať o tom, kto je a kto nie je legitímny migrant,” povedal Kollár.
Spor SNS s Lajčákom
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) minulý týždeň okrem iného vyhlásil, že Globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti a formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu. Minister preto vyzval na konštruktívnu diskusiu bez dezinformácií. “Môžeme sa o tom dokumente rozprávať, koľko chceme, ale rozprávajme sa o tom, čo v ňom je a čo je jeho zmyslom, a nie nejaké nezmysly, že sa tým zaväzujeme, že prijmeme x migrantov a že im budeme platiť x stoviek eur mesačne. Nič nie je ďalej od pravdy ako takéto bludy, ktoré niektorí ľudia aktívne šíria,” uviedol Lajčák, podľa ktorého sa v dokumente nepíše, že migrácia je ľudské právo ani to, že nie je rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Proti jeho slovám sa postavila koaličná SNS. Konečný návrh globálneho paktu považujú národniari za “nevyvážený, kontradiktorický dokument, ktorý zavádzaním nových politických mechanizmov, nástrojov a záväzkov vstupuje do integrity suverénnych štátov a závažne oslabuje ich zvrchovanosť v oblasti regulácie a výkonu migračnej politiky”. Oficiálny postoj Slovenska by sa podľa strany mal najprv prerokovať v orgánoch NR SR a na koaličnej rade.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.
