Sloboda alebo život… – tak sa volá aktuálny materiál, ktorý objasňuje súčasné represie voči Rusínom v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Zo strachu pod ním nie je nikto podpísaný, ale reportér Parlamentných Listov jeho autorov pozná. Ide väčšinou o miestnych predákov z radov inteligencie. Stretol sa s nimi vlani v srdci Podkarpatskej Rusi, v Užhorode.
Líder prešiel do ilegality
„V malej Podkarpatskej Rusi sa dá ťažko niečo tajiť. Poznáme napríklad Rusínov, ktorí napísali ohováranie na Nikolaja Buraka a tak dali spravodajcom možnosť na ešte väčšiu šikanu. Jeho vedenie Rusínov s autonómnymi ambíciami si „vnuci železného Felixa“ (myslené Felixa Dzeržinského, zakladateľa Čeky) potvrdili z rozhovoru, ktorý dal Parlamentným Listom“, píše sa v dokumente s tým, že potom Buraka prenasledovali. Z telefónu, z Facebooku aj z mailu sa na neho hrnuli vyhrážky od krajných nacionalistov z Pravého sektora a bojovníkov, ktorí sa vrátili z krvavej vojny v Donbase. Nadávali mu do prekliateho separatistu.
„Pre vyhrážanie sa smrťou a hrozbu uväznenia sa Burak rozhodol prejsť do ´ilegality'. Tak bol viditeľný rusínsky predstaviteľ donútený opustiť dom a oblastné centrum, aby zachránil svoj život a slobodu,” pokračuje materiál. Inými slovami, predseda Zakarpatskej národnej jednoty Podkarpatie Nikolaj Burak sa začal skrývať. Situácia je o to komplikovanejšia, že trpí cukrovkou.
V minulom rozhovore pre Parlamentné Listy hovoril Burak o etnocíde, pričom konštatoval: „Nemožno dopustiť, aby rusínsky národ zmizol. Keď naše požiadavky Ukrajina nebude riešiť, obrátime sa na európske súdne inštitúcie. To vám hovorím s plnou zodpovednosťou. Som patriot. Mám rád svoju rodinu, blízkych, priateľov a národ. Mama a otec mi povedali, že som Rusín, tak sa za to nebudem hanbiť. Sme pracovití ľudia. V Podkarpatskej Rusi sú bohaté prírodné zdroje. Sme krajina zaujímavá pre turistov. Stačia menšie investície do infraštruktúry a hospodárstva a môžeme sa rozvíjať.”
Starší vitálny muž sa nikdy netajil tým, že pracoval v bezpečnostných zložkách bývalého ZSSR aj Ruskej federácie. Reportéra Parlamentných Listov zoznámil s mnohými lídrami Rusínov. Len niekoľko z nich však hovorilo o svojich starostiach otvorene a pristúpilo na zverejnenie svojho celého mena a fotografie. Väčšina hovorila anonymne, niektorí odmietli nahrávanie diktafónom. Reportér navštívil vedúceho oddelenia národností a náboženstiev v budove oblastnej administrácie. Bolo vidieť, že si Buraka všetci vážia. Pri každej príležitosti hovoril o nebezpečenstve posilnenia centralizácie na Ukrajine a o autonómii pre Podkarpatskú Rus. Decentralizáciu pritom kyjevskej vláde odporúča aj Európska únia.
Smrť básnika a ďalšie ťažkosti
„Situácia tu nie je dobrá. Ukrajina je krajina, ktorú rozkradli oligarchovia, kde vyčíňajú fašistické bojové skupiny a životná úroveň ľudí prudko klesá. Naše hnutie vyzývalo vládu Českej republiky a žiadalo premiéra, aby sa zaujímal o situáciu Rusínov, žijúcich na Podkarpatskej Rusi,“ napísal na svojom facebooku podpredseda českej strany Sloboda a priama demokracia (SPD) Radim Fiala hneď potom, ako sa s kolegami z Podkarpatskej Rusi v decembri roku 2015 vrátili. Práve návšteva politikov z SPD a články v Parlamentných Listoch nahnevali radikálov, ultranacionalistov a príslušníkov Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU). Tí začali s psychickým terorom proti Rusínom zaoberajúcimi sa požiadavkou autonómnej politiky, ktorá nie je po chuti prezidentovi Petrovi Porošenkovi, premiérovi Arseniovi Jaceňukovi a ďalším.
V Mukačeve prijal českú delegáciu Ladislav Lecovič v rusínskom dome. Hneď začiatkom roka 2016 tento dom, vraj ako „živnú pôdu separatizmu“, Rusínom odňali s tým, že bude slúžiť všetkým menšinám Podkarpatskej Rusi. „Každého známejšieho Rusína nútia spravodajcovia chodiť na výsluchy. Nazývajú to preventívnymi rozhovormi. Pri nich požadujú, aby ľudia na svojich kolegov a priateľov donášali špinu, vlastne ich udávali. Inak sa vyhrážajú šikanovaním rodiny. Tak dostávajú rusínski lídri nálepku nebezpečných separatistov, ktorí chcú rozbiť štát, čo je dosť na to, aby bol podozrivý uväznený v cele predbežného zadržania aj na rok,“ píše sa ďalej v materiáli Rusínov s tým, že sa v regióne SBU bežne nazýva gestapom. Presne na začiatku roka zomrel v Užhorode významný súčasný básnik Ivan Petrovcij, vydavateľ novín Rusínska beseda, ktorý sa tiež stretol s českými politikmi. Aj on bol mnohokrát na pohovoroch SBU, aj na neho uplatňovali spomínaný teror. „To k lepšiemu zdraviu 70-ročného muža s vysokým tlakom a ďalšími problémami určite neprispelo. Jeho smrť potom vystrašila väčšinu rusínskych aktivistov a niektorých z nich nasledovníci ´železného Felixa Dzeržinského' zlomili. Dostali z nich lživé obvinenia, ktoré chceli,“ tvrdí sa v dokumente.
Obavy zdieľa aj predák Rusínov Alexander Gegalčij, ktorý žije v Česku. Ten má na Ukrajinu zakázaný vstup a nemôže tak ani položiť kvetinu na hrob svojej matky. Nad správami z rodného Užhorodu sa zamýšľa: „V ukrajinskom parlamente sa diskutuje o federalizácii, ale v Podkarpatskej Rusi sa nesmie hovoriť o autonómii. To je paradox. Dokonca sa rozpráva vtip, že SBU má nové oddelenie – Zakarpatskú oblastnú administráciu. Snažíme sa, aby sa o tých nespravodlivostiach vedelo viac a viac. Teraz sa stretli slovenskí a maďarskí kolegovia, chystáme návštevu Európskeho parlamentu v Bruseli.“
Starousadlíci v Podkarpatskej Rusi majú miernu povahu. Nemajú mentalitu ľudí z Ľvovskej oblasti alebo Donbasu, ktorí idú bojovať… „V Podkarpatskej Rusi brali pušku do rúk hlavne lúpežníci a žandári,“ vysvetľujú.
Autor: Jan Rychetský, redakcia
