Agentúra sa odvoláva na vyjadrenia zamestnancov 11 reštaurácií a obchodov v Pekingu, ktoré predávajú halál produkty a ktoré v uplynulých dňoch navštívili jej reportéri.
Podľa týchto výpovedí dostali prevádzky pokyn odstrániť vonkajšie symboly spojené s islamom, ako sú polmesiac či slovo “halál” napísané v arabčine.
Manažér bistra: Povedali, že to je cudzia kultúra
“Povedali, že to je cudzia kultúra a že máme používať viac čínskej kultúry,” povedal manažér bistra s rezancami, ktorý vzhľadom na citlivosť záležitosti odmietol uviesť svoje meno.
Kampaň proti arabskému písmu a islamským symbolom je podľa Reuters novou fázou aktivít zacielených na dosiahnutie toho, aby sa náboženstvá prispôsobili čínskej kultúre.
V rámci týchto snáh, ktoré v krajine zintenzívňujú od roku 2016, napríklad na mnohých mešitách nahradili kupoly blízkovýchodného štýlu pagodami tradičnými pre Čínu.
Pod drobnohľad úradov sa nedostali len moslimovia
Čína, v ktorej žije 20 miliónov moslimov, oficiálne zaručuje slobodu vyznania, avšak tamojšia vláda sa zasadzuje za zosúladenie veriacich s ideológiou komunistickej strany.
Pod drobnohľad úradov sa pritom nedostali len moslimovia. Uzavreté boli mnohé “podzemné” kresťanské cirkevné spoločenstvá a z niektorých kostolov označených za nelegálne strhli kríže.
Moslimovia sa však stali terčom osobitnej pozornosti od nepokojov v ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na západe krajiny z roku 2009, počas ktorých došlo k zrážkam medzi prevažne moslimskými Ujgurmi a väčšinovými chanskými Číňanmi.
Peking v reakcii na útoky niektorých Ujgurov spustil v Sin-ťiangu kampaň, ktorú označil za zákrok proti terorizmu.
Znalosť arabčiny je vraj vnímaná ako niečo mimo kontroly štátu
V súčasnosti Čína čelí intenzívnej kritike západných krajín a ľudskoprávnych skupín za svoje opatrenia, najmä hromadné zadržiavanie a sledovanie Ujgurov a iných tamojších moslimov.
Vláda tvrdí, že jej kroky v Sin-ťiangu sú potrebné na odstránenie náboženského extrémizmu. Podľa analytikov sa vládnuca komunistická strana obáva, že jej zahraničný vplyv sťaží kontrolu náboženských skupín.
“Znalosť arabčiny je dnes vnímaná ako niečo mimo kontroly štátu,” uviedol antropológ z Washingtonskej univerzity Darren Byler, ktorý skúma Sin-ťiang.
“Chcú, aby islam v Číne fungoval primárne prostredníctvom čínskeho jazyka,” dodal.
Pekinský výbor pre etnické a náboženské otázky sa odmietol vyjadriť
V Pekingu sa nachádza najmenej 1000 halál obchodov a reštaurácií, prevažne v historickej moslimskej štvrti, a nie je jasné, či všetkým takýmto podnikom nariadili zakrytie arabského písma a moslimských symbolom, spresňuje Reuters.
Pekinský výbor pre etnické a náboženské otázky sa k správe odmietol vyjadriť, uviedol len, že nariadenie týkajúce sa halál reštaurácií je národná direktíva.
Štátna komisia pre etnické záležitosti na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.
