Obdobie od vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov až po svetovú hospodársku krízu v 30. rokoch, ale najmä do Mníchovskej dohody a obsadenia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom, predstavovalo podľa nej pre obe krajiny etapu reforiem a ekonomického progresu. “Patrili sme na svetovú špicu. Po druhej svetovej vojne s nástupom komunistického režimu sme oproti západnej Európe začali strácať,” poznamenala ekonómka.
Československo, ktoré vzniklo v októbri 1918, bolo podľa Valachyovej krajinou s rýchlo rastúcim priemyslom. “Podiel československého priemyslu na hospodárstve bol zrejme ešte vyšší než dnešná tretina. Výrazne vyšší bol podiel poľnohospodárskej výroby na ekonomike než je dnes, najmä na agrárnom Slovensku. Pre porovnanie, dnes sa pridaná hodnota v oboch krajinách tvorí najmä v službách,” priblížila s tým, že na Slovensku sa v súčasnosti vytvorí v službách viac ako 60 % pridanej hodnoty, v priemysle 27 %, v stavebníctve 8 % a okolo 3 – 4 % v poľnohospodárstve.
V medzivojnovom Československu patrili medzi rozvíjané priemyselné odvetvia automobilový, strojársky, textilný či sklársky priemysel, dodala ekonómka. Rozvoj podľa nej zaznamenala aj výstavba a v druhej polovici 30. rokov sa pridával aj zbrojársky priemysel.
Po skončení druhej svetovej vojny a v 50. rokoch sa podľa Valachyovej začali zvyšovať rozdiely medzi produkciou a rastom v západnej Európe a v Československu. “Pri transformácii z centralizovane plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku v 90. rokoch 20. storočia sme zaznamenali hlboký prepad,” podotkla ekonómka.
Výraznejšie dobiehanie úrovne Západu podľa nej odštartovalo začiatkom 21. storočia a akcelerovalo po vstupe Slovenska a Českej republiky do Európskej únie v roku 2004. “Dnes Česko dosahuje v produkcii na hlavu takmer európsky priemer, Slovensko ešte mierne za Českom zaostáva,” dodala Valachyová.
