„Už pár týždňov počúvam o všelijakých, prevažne katastrofických scenároch pri obsadzovaní Ústavného súdu SR vo februári tohto roka. Dnes, keď už poznáme uchádzačov o talár sudcu ústavného súdu, začína najhorší možný vývoj nadobúdať čitateľné kontúry. Ak sa naplní, deviati noví sudcovia budú vymenovaní až prezidentom zvoleným v marci, ktorý sa ujme funkcie 15. júna 2019,“ napísal bývalý predseda Ústavného súdu SR a poradca prezidenta Ján Mazák.
Vo svojom komentári poukazuje na to, ako niektorí politici „koketujú“ s myšlienkou, že paralyzujú ústavný súd na zhruba päť mesiacov. V polovici februára totiž uplynie funkčné obdobie deviatim ústavným sudcom a stále existuje možnosť, že sa poslancom nepodarí vybrať osemnástich kandidátov, z ktorých si následne prezident vyberie deviatich, ktorí súčasných sudcov nahradia.
Rovnako existuje aj možnosť, že by sa súčasným sudcom predĺžilo funkčné obdobie, proti tomu sa však ohradila SNS aj Most-Híd. Tí politici, ktorí rozmýšľajú o paralyzovaní ústavného súdu, majú na to jasný dôvod – zabrániť súčasnému prezidentovi, aby do konca svojho funkčného obdobia vymenoval deviatich ústavných sudcov. Podľa Mazáka by sa tým ale z voľby ústavných sudcov vyradil aj nový prezident, ktorý do funkcie nastúpi 15. júna.
„Po tom, čo sa o kandidatúru na Ústavný súd SR pokúsi aj poslanec Robert Fico, sa hmla rozptýlila. Je dohodnuté. Vymenovanie nových sudcov, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR nebude mať podľa všetkého nič spoločné ani s novým prezidentom republiky, ktorý vzíde z volieb v marci tohto roka,“ konštatuje.
Súd bez predsedu
Svoje obavy aj adekvátne vysvetlil. Od 17. februára je ústavný súd bez svojho predsedu a v prípade, že by tak bolo až do 15. júna, tak by nový prezident nemohol zložiť sľub. Ten podľa ústavy skladá pred NR SR do rúk predsedu ústavného súdu, ktorý by v danom prípade nebol, a preto by nový prezident ostal v pohotovostnej polohe a nemohol vykonávať svoje ústavné kompetencie. „Ide o zúfalý pokus obísť nielen úradujúceho prezidenta, ale aj budúcu hlavu štátu.
Tí, ktorí počítajú s takýmto vývojom a stavom, si zjavne dobre prečítali ústavu,“ konštatuje. A tak došli k záveru, že by ani kandidáti ako Zuzana Čaputová, František Mikloško alebo Robert Mistrík neovplyvnili vymenovanie ústavných sudcov, pretože v takomto scenári by úradoval niekto iný. Konkrétne predseda NR SR Andrej Danko.
„Historicky sme už takú situáciu, v ktorej nebol zvolený prezident, zažili. V dobrom, keď Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident vymenoval prvý ústavný súd, jeho predsedu a podpredsedu, aj v zlom, keď vláda rozhodovala o udelení nedávno zrušených amnestií,“ napísal.
Z toho dôvodu konštatuje, že sa tieto okolnosti snaží niekto využiť, ale tým pádom by nectil skutočnosť, že sme členskou krajinou Európskej únie, ktorá je právnom štátom. A ak by sa to podarilo docieliť, tak by kompetencia vymenovať ústavných sudcov a predsedu ústavného súdu dočasne spadala do pôsobnosti predsedu parlamentu.
„Táto dočasnosť má ohurujúci efekt. Znamená ovládnutie Ústavného súdu SR na dvanásť rokov na základe rozhodnutí súčasného predsedu národnej rady. A nový prezident, ak nebude z košiara súčasnej koalície, bude zjavne vystavený podobným nehoráznym rozhodnutiam ústavného súdu, aké musel čítať prezident Andrej Kiska,“ uzavrel.
