Dag Daniš v komentári pre Aktuality.sk prezradil, že slovenské kauzy a minikauzičky boli len akousi predohrou k monštróznemu Panama Papers. Aj keď len v menšom. Novinár ďalej v texte vymenúva kauzy, ktoré na Slovensku už zarezonovali v minulosti a obsahovo by si mohli podať ruky práve s „panamskou“ kauzou.
Daniš hneď v úvode resuscitoval kauzu z čias Dzurindovej vlády, keď ešte bola pri moci v plnej zbroji a sile SDKÚ. „SDKÚ cez svojich pokladníkov mala prelievať milióny korún z privatizácie alebo z provízií za štátne zákazky na firmy, ktoré boli založené v Londýne (Allied Wing, Destor). A na ich bankové účty. Išlo o desiatky miliónov korún v utajených britských ´depozitoch´, ktoré sa potom vracali strane cez úvery,“ píše komentátor.
Pred desiatimi rokmi médiami tiež preletela kauza tunela Branisko, kde sa opäť mihli mená straníkov SDKÚ. Malo ísť o úplatky za švajčiarske technológie pre tunel Branisko. Kto sa chcel hrdiť postom dodávateľa, musel „cálovať“. „A do tretice – Dzurindova SDKÚ sa postarala aj o pochybný prenájom košického daňového riaditeľstva firme, ktorú vlastnil funkcionár strany Ščurka. Firma sa volala Nitra Invest,“ Daniš spomína na kauzu Daňový úrad.
Novinár si posvietil aj na Roberta Fica, ktorého vlády produkovali jednu kauzu za druhou ako na bežiacom páse. „Zo súťaže sa vyradili tri firmy. A víťazom sa potom stalo konzorcium francúzskej SanToll a cyperskej Ibertas. Mali dostať 850 miliónov eur. O 220 miliónov viac, ako bola ponuka najlacnejšej – vyradenej – firmy…“ novinár sa pozrel bližšie na kauzu Mýto.
Svojich pätnásť minút slávy si užil aj exnárodniar Ján Slota, ktorého meno sa skloňovalo v kauze Krádeže teplého vzduchu. „Zahraničná firma Interblue Group mala na výhodnom nákupe emisných kvót obrať Slovensko o 50 miliónov eur. Za zahraničnou garážovou firmou mali byť ľudia blízki vtedajšiemu šéfovi SNS Jánovi Slotovi.“ K ďalším smeráckym kauzám patrí aj Tipos, kde figurovalo meno Jána Počiatka či už kultová Medical Group a Pavol Paška a ich slávna kauza CT-čko. „Čerstvým príkladom rozkrádania podniku cez nastrčené zahraničné ´schránky´ je Váhostav. Akcionárom podniku je Juraj Široký, považovaný za kľúčového podnikateľa z obchodného pozadia Smeru,“ pripomína Daniš.
Daniš na záver zhrnul, že odhaliť kauzy nie je až také náročné, no ide skôr o to, ako sa k nim potom postavia príslušné úrady či politici. „Napriek tomu sa s tým dá bojovať. A presne tak ako doteraz: odkrývaním, zverejňovaním. Pripomínaním. A verejným tlakom na zmenu. Totiž: ak sa zlodeji niečoho naozaj desia, tak svetla,“ dodal na záver.
