“Pád slovenskej vlády pre pomoc Grécku bol zbytočný. Ukázalo sa to s odstupom času tým, že sa krajina opäť vracia na finančné trhy. Ak by eurozóna nechala padnúť Grécko, náklady by boli pre členské krajiny nepomerne vyššie, ako bola celková pomoc. Eurozóna zachránila svoju reputáciu a predišla omnoho horším dôsledkom a škodám,” upozornil Vaňo.
Koniec záchranného programu
Doterajší účet za pomoc Grécku dosiahol takmer 290 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015. “Grécko sa postavilo na vlastné nohy a dokáže samo refinancovať svoje potreby. Naďalej však musí plniť prísne kritériá veriteľov, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Musí dosahovať primárny prebytok, teda plusové verejné financie po odrátaní nákladov na úroky a splátky dlhov. Koniec záchranného programu tak neznamená koniec drakonickej liečby ekonomiky,” zdôraznil Vaňo.
Grécka ekonomika sa vrátila k rastu
Grécka ekonomika sa vrátila k rastu, keď sa odrazila odo dna z úrovne -5,5 % v roku 2010 na hodnotu 1,4 % v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2 % úrovni. Zlepšuje sa aj jej exportná výkonnosť. Stále však platí, že väčšina jej obyvateľov to tak necíti.
“Daňou za opatrenia a vyjdenie z krízy je, že reálne sa grécka ekonomika o viac ako štvrtinu zmenšila v porovnaní s obdobím pred krízou. Znížila sa síce nezamestnanosť z 28 % na 20 %, no je to najmä vďaka slabo plateným pracovným miestam na úrovni minimálnej mzdy 580 eur. Ľudia síce majú prácu, pravidelný príjem, no s ním ledva pokrývajú svoje výdavky,” dodal Vaňo.
Radičová si stojí za svojím rozhodnutím
Európsky systém finančného dohľadu (ESFS), tzv. dočasný euroval, splnil svoj účel. Eurozóna je z najhoršieho vonku, vrátane Slovenska. Pre TASR to uviedla bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová v súvislosti s tým, že Grécko ukončilo svoj posledný trojročný záchranný program schválený v auguste 2015, ktorý mu pomohol prekonať dlhovú krízu. Pre Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), tzv. trvalý euroval, a pomoc Grécku padla Radičovej vláda. Radičová si stojí za svojím rozhodnutím spojiť hlasovanie o trvalom eurovale s dôverou vláde.
“Dnes nik neargumentuje, že ESFS nesplnil svoj účel. Aj keď, samozrejme, netvrdíme, že neexistujú riziká. Avšak z najhoršieho sme vonku, vrátane Slovenska. Samozrejme, aj vďaka synergii s ďalšími nástrojmi a inštitúciami,” uviedla Radičová. Pripomenula, že v roku 2009 zasiahla väčšinu krajín EÚ finančná kríza a bolo zrejmé, že sú nevyhnutné spoločné nástroje na zvládnutie úpadku a narastajúcej nezamestnanosti.
Expremiérka zdôrazňuje, že EFSF schválil parlament naprieč politickým spektrom. “Zhodli sme sa na odmietnutí účasti na urgentnej pôžičke Grécku. Tak sa aj stalo. Rovnako sme sa zhodli na potrebe záchranného finančného mechanizmu pre eurozónu. Aj to sa stalo. ESFS poskytol finančnú pomoc najprv Írsku, následne Portugalsku,” spomína Radičová.
Neskôr sa stratégia pomoci zmenila, o financie musela krajina požiadať na základe schváleného národného programu reforiem na ozdravenie ekonomiky pri splnení prísnych podmienok. “Iba po akceptovaní programu pristúpili ministri financií k schváleniu pomoci,” podotkla.
Bývalá šéfka kabinetu poukázala, že ESFS program sa skončil pre Írsko v decembri 2013, pre Portugalsko v máji 2014 a pre Grécko v júni 2015. “Odvtedy ESFS neposkytol žiadnu novú finančnú pomoc. Podľa správy audítora majú k dnešku všetky tri krajiny uhradené platby, nemajú voči ESFS žiadne neuhradené záväzky. ESFS má rating AA a realizuje od júna 2015 len splácanie dlhov,” doplnila.
Zabúda sa, že sa neriešilo iba Grécko
Podľa Radičovej sa akosi zabúda na to, že v rokoch 2010-2011 Európa neriešila iba Grécko. “Ale sme riešili systémovú hlbokú finančnú krízu v EÚ a eurozóne. Zmeny v ESFS však vyvolali na Slovensku krízu a rozkol vo vládnej koalícii. V podobných vážnych situáciách je v demokratických krajinách štandardným postupom spojiť hlasovanie v predmetnej veci s hlasovaním o dôvere – ako legitímna, a napokon, aj jediná možnosť ako prekonať rozkol a potvrdiť legitimitu vlády, respektíve vládnej koalície,” uzavrela Radičová.
Sulík: Urobili sme chybu
Grécko je v recesii, jeho zadlženosť je hrozivá, dostať sa z toho mu môže trvať aj 20 rokov. Táto krajina nepatrí do eurozóny. Hovorí to predseda SaS a europoslanec Richard Sulík, ktorý by ani po rokoch nezmenil názor v otázke eurovalu. Pre ten padla vláda Ivety Radičovej, keď ho SaS odmietla podporiť.
“Pri samotnom hlasovaní sme urobili chybu, ostali sme sedieť v sále. Ak by sme odišli, naši koaliční partneri by možno uverili tomu, čo sme celé mesiace opakovali – že za také niečo hlasovať nebudeme. A možno by sa aj oni zachovali inak,” uviedol pre TASR Sulík.
Iné by podľa neho bolo to, že poslanci za SaS by opustili rokovaciu sálu. “Na rozhodnutí, ako hlasovať, by som nemenil nič. Vtedajšia premiérka spojila nespojiteľné. Ak sa ma dnes spýtate, či by som súhlasil s posielaním peňazí Grécku, na mojej odpovedi 'nie' sa rokmi nič nezmenilo,” doplnil.
Poukazuje na to, že Grécko je sedem rokov v recesii. “Obchodná bilancia Grécka a jeho zadlženosť sú dnes hrozivé. Keď sa začala kríza, mali dlh 200 miliárd eur, dnes je to 300 miliárd. Ak by EÚ bola rázna a Grécko by nebolo v eurozóne, skončilo by sa jeho trápenie,” uviedol Sulík.
Grécko sa z toho podľa neho časom dostane. “Ale to môže trvať aj 20 rokov a bude to pre nich veľmi ťažkých 20 rokov. Myslím si, že Grécko nepatrí do eurozóny. Má síce euro, ale je preň príliš silné. Už pri vstupe do eurozóny Grécko skresľovalo dáta, falšovalo štatistiky,” uzavrel.
