Účasť na voľbách v prípade, ak by sa konali koncom novembra, odmietlo 9,2 percenta opýtaných a 19 percent nevedelo spontánne uviesť, koho by volilo.
Najväčšia časť rozhodnutých respondentov by odovzdala hlas strane Smer-SD. Volilo by ju 38,3 percenta opýtaných. Druhá by podľa prieskumu skončila strana #Sieť so ziskom 14,6 percenta rozhodnutých respondentov. Tretie miesto by obsadila strana Most-Híd s 7,4 percenta a tesne za ňou by skončilo KDH so 7,2 percenta. SNS by od rozhodnutých respondentov získala 6,6 percenta hlasov. SaS by volilo takmer 6 percent, podobne ako koalíciu OĽaNO a NOVA, ktorá by sa však do parlamentu nedostala. Do parlamentu by sa ako posledná strana dostala aj SMK so ziskom 5,1 percenta.
S blížiacim sa termínom parlamentných volieb sa v prieskumoch verejnej mienky javia ako zaujímavejší tí respondenti, ktorí sa zatiaľ pevne nerozhodli pre konkrétnu politickú stranu. Európske analytické centrum preto v rámci novembrového prieskumu zisťovalo, o ktorých politických stranách uvažujú ako o pravdepodobnej voľbe nerozhodnutí respondenti. Opýtaným, ktorí nevedeli odpovedať na otázku, koho by volili, ak by sa voľby konali v novembri, bola položená ďalšia otázka: „Viacerí respondenti, podobne ako vy, ešte nie sú rozhodnutí pre konkrétnu stranu. Mohli by ste nám však povedať, o ktorých politických stranách uvažujete, že by ste ich volili?“ Zaznamenaná ostala strana, ktorú respondent označil ako momentálne najprijateľnejšiu.
Skupina respondentov, ktorí zatiaľ vôbec nevedia, koho by volili, sa výrazne zmenšila. Ostalo v nej len 4,5 percenta respondentov. Po prepočte by z rozhodnutých spolu so zatiaľ váhajúcimi respondentmi volilo Smer-SD 32,6 percenta, #Sieť 18,2 percenta, Most-Híd a SNS zhodne 7,3 percenta, KDH 7,4 percenta, koalíciu OĽaNO – NOVA 6,2 percenta, SaS 6,9 percenta a SMK 5,4 percenta opýtaných.
Hlasovanie rozhodnutých respondentov (zdroj EAC):
Hlasovanie rozhodnutých aj váhavých respondentov (zdroj EAC):
