Podľa prieskumu si až 94 percent opýtaných Slovákov myslí, že nedostatok financií v zdravotníctve má dopad na pacientov. Najčastejšími dôsledkami sú dlhé čakanie u lekára, zvyšujúce sa doplatky a neoprávnené poplatky pacientov.
Polovica opýtaných má pocit, že pacient nie je na prvom mieste
Dôvodom týchto nedostatkov je podľa pacientov dlhodobé neriešenie problémov zdravotníctva a korupcia. Rovnako 94 percent pacientov si myslí, že by mal štát financovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre občanov Slovenska.
Za túto starostlivosť by mali byť podľa 89 percent opýtaných poskytovatelia aj spravodlivo odmenení. V opačnom prípade to vedie k spomínaným dlhým čakacím lehotám, ale aj k diskriminácii pacientov.
Pacienti sa následne vyhýbajú návšteve lekára, čoho výsledkom je zhoršený zdravotný stav populácie. Až 48 percent opýtaných si myslí, že takýto stav zdravotníctva môže viesť aj k zbytočným úmrtiam pacientov.
S viacerými negatívnymi aspektmi zdravotníctva majú pacienti aj osobnú skúsenosť. Preto má podľa prieskumu až polovica opýtaných pocit, že pacient nie je v zdravotníctve na prvom mieste.
Toto číslo sa pritom zvyšuje priamo úmerne veku pacienta alebo v prípade chronických a pravidelných pacientov.
„Tento prieskum poukázal na to, o čom hovoríme dávno – že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je dlhodobo podfinancovaný a je potrebné ho zmeniť tak, aby mal jasné pravidlá a na nedostatky v ňom nedoplácali pacienti ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,“ uviedla Lévyová.
Názor o bezplatnom zdravotníctve nie je už taký populárny
Približne pätina respondentov prieskumu považuje za nevyhnutné zaviesť opatrenia proti korupcii, určiť jasné pravidlá a vymožiteľnosť práv pacientov a zlepšiť podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.
Podľa prieskumu už nie je kedysi prevládajúci názor o bezplatnom zdravotníctve taký populárny. Polovica opýtaných si myslí, že je zdravotníctvo nákladne a k čerpaniu jeho zdrojov treba pristupovať zodpovedne. S tým súhlasí aj Lévyová.
