Priestor v médiách na šírenie svojich názorov by odporcom systému parlamentnej demokracie dalo 41 percent opýtaných, 49 percent je proti. Podľa 49 percent by títo odporcovia mali mať možnosť organizovať verejné zhromaždenia, kde by šírili svoje názory, a 42 percent ľudí by im tento priestor nedalo. „Vo všetkých troch prípadoch nevie zaujať stanovisko približne desatina respondentov,“ uviedla Zora Bútorová z IVO.
Za priestor pre odporcov systému parlamentnej demokracie by bola výrazná väčšina prívržencov ĽSNS. Podľa nich by mali mať dovolené zakladať politické strany, šíriť svoje názory cez médiá aj organizovať verejné zhromaždenia. „Možno teda predpokladať, že prívrženci ĽSNS sa s odporcami dnešného politického systému do značnej miery stotožňujú, že ich snahy odstrániť parlamentnú demokraciu pokladajú za oprávnené,“ poznamenala Bútorová.
Opačný postoj majú prívrženci KDH a Mosta-Híd. „U tých vo všetkých troch prípadoch prevažuje požiadavka obmedziť politický priestor pre odporcov demokracie,“ uviedla Bútorová. Zakladať politické strany a šíriť svoje názory cez médiá by odporcom demokracie nedovolila ani väčšina prívržencov SaS, SNS, Smeru-SD a Sme Rodina.
„Najblahosklonnejší postoj z demokratických strán zaujímajú prívrženci OĽaNO. Mierna väčšina z nich si myslí, že odporcom parlamentnej demokracie treba dovoliť šíriť svoje názory všetkými troma spôsobmi,“ doplnila Bútorová.
Názory na to, čo dovoliť a čo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie, sú v rozličných sociálnych skupinách rozložené rovnomerne. „Medzi mužmi a ženami, ľuďmi rozličného vzdelania, veku či národnosti nie sú štatisticky významné rozdiely,“ konštatovala Bútorová.
Zaujímavé sú podľa nej regionálnej odlišnosti. „Najmenší priestor by odporcom demokracie prenechali obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja. Naopak najväčší obyvatelia Bratislavského a Trnavského regiónu,“ uviedla.
