Dlhodobá väzba na stranu nerozhodovala len u koalície strán PS/Spolu a čiastočne ĽSNS. Ako dôvod voľby týchto strán respondenti častejšie uvádzali “sympatie a dôvera ku kandidátom tejto strany”, u PS/Spolu aj “pozitívny názor strany na prehlbovanie európskej integrácie”.
“Voliči v eurovoľbách sú mobilizovanou podmnožinou priaznivcov daných strán, nevidíme výraznejšie presuny v prospech iných strán,” dodala v tejto súvislosti sociologička Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky.
Kľúčovou vekovou skupinou pre víťaza volieb, koalíciu PS a Spolu, boli podľa Gyárfášovej najmä voliči vo veku od 25 do 34 rokov. Táto veková skupina predstavovala 30 percent elektorátu týchto strán. Mladých voličov má aj ĽSNS.
Menej ako 25 rokov má 35 percent ľudí, ktorí ju volili. Najstarších voličov majú naopak Smer-SD a KDH. Smer-SD má napríklad až 43 percent voličov vo veku nad 65 rokov, u KDH je to 33 percent.
Prieskum tiež podľa sociologičky ukázal nadpriemerné zastúpenie voličov s univerzitným vzdelaním v elektoráte SaS (29 percent) a PS/Spolu (25 percent).
V prieskume sa pýtali aj na pravicové a ľavicové zaradenie, ako aj liberálne či konzervatívne postoje.
“Voliči opozičných strán sú pravicoví v ekonomických otázkach, kým voliči Smeru-SD sú väčšinovo ľavicoví, k liberálnemu pólu sa hlásia voliči PS/SPOLU a SaS, ku konzervatívnemu voliči KDH, ĽSNS, ale aj Smeru-SD,” zhodnotila Gyárfášová.
Účasť v eurovoľbách dosiahla 22,7 percenta oprávnených voličov, čo oproti 13-percentnej účasti v roku 2014 predstavuje nárast o viac než deväť percentuálnych bodov.
Víťazom sa stala koalícia Progresívne Slovensko – Spolu-OD (20,11 percenta), za ňou nasleduje strana Smer-SD (15,72 percenta), tretia je ĽSNS (12,07 percenta).
Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za KDH (9,69 percenta), SaS (9,62 percenta) a OĽaNO (5,25 percenta).
