Signatári listu priznávajú, že medzi voličmi strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) je aj veľká časť kresťanov a zvlášť katolíkov. Podľa nich k tomu prispieva práve skutočnosť, že predstavitelia strany sa hlásia k nacionalistickej interpretácii kresťanskej viery. “ĽSNS má ako svoje heslo nielen súčasné volebné „Odvahou proti systému” ale aj „Za Boha a za národ”.
Predstavitelia ĽSNS sa často a otvorene priznávajú ku „kresťanským hodnotám”, presnejšie k svojej interpretácii kresťanských hodnôt. Pri neznalosti histórie a selektívnom výbere príťažlivejších častí programu strany môže pre nespokojného konzervatívneho kresťana vyznieť ĽSNS ako logická voľba,” píše sa v liste, ktorý napríklad podpísali evanjelický teológ Ondrej Prostredník, religionista Andrej Zeman, evanjelický teológ František Ábel, evanjelický teológ a publicista Michal Havran, teológ Miroslav Kocúr, kazateľ a publicista Daniel Pastirčák či fotograf a publicista Andrej Bán, sociológ Michal Vašečka, publicista Štefan Hríb, ale aj filozof Fedor Blaščák a mnohí ďalší.
“Hoci zodpovednosť za postupný rast popularity ĽSNS treba pripísať mnohým spoločenským faktorom, nás ako ľudí žijúcich v cirkvi alebo ľudí zaujímajúcich sa o život cirkví znepokojuje najmä to, že zjavnému nástupu popularity ĽSNS v prostredí cirkví sa predstavitelia cirkví len mlčky prizerali,” píšu osobnosti s tým, že strana Mariana Kotlebu chce využiť kresťanmi citlivo vnímanú relativizáciu hodnôt v každodennom živote na mobilizáciu svojich voličov.
“Príkladom je toľko skloňované odmietnutie grantov od ministerstva kultúry pre Divadlo Štúdio tanca pre svoje údajne pohoršujúce umenie. ĽSNS sa teda prejavuje ako strana s veľmi prísne vymedzenými hodnotami. Sú to však hodnoty na extrémnom konci pravého spektra a podopierané náboženskou rétorikou,” uviedli ďalej signatári listu.
Nazdávajú sa, že aj preto strana dokázala osloviť mnohých konzervatívnych a veriacich občanov. “Kde však boli predstavitelia cirkví, keď nedokázali rozpoznať toto zneužitie kresťanských hodnôt na podporu pravicového extrémizmu?” pýtajú sa.
Upozorňujú, že Konferencia biskupov Slovenska, ako aj evanjelická cirkev alebo Ekumenická rada cirkví sa v minulosti opakovane vyjadrovali k spoločenským témam. “Pýtame sa teda, či otázku kandidovania strany s fašistickým a rasistickým svetonázorom, ktorých zástupcovia sa odkazom hlásia k Hitlerovmu Nemecku a prvému slovenskému štátu, ktorí nosia fašistické uniformy, ktorí popierajú holokaust, ktorí pre výstavu o druhej svetovej vojne podávajú trestné oznámenie za propagáciu sionizmu, ktorí majú svoju politiku založenú na neznášanlivosti voči iným etnikám, ktorí na šírenie týchto myšlienok používajú náboženskú rétoriku (Biblia, Boh, Ježiš Kristus), a ktorých šanca dostať sa do slovenského parlamentu sa premenila na alarmujúcu realitu, nepovažovali slovenskí katolícki a evanjelickí biskupi a predstavitelia ďalších cirkví pred voľbami za tému hodnú verejného vyjadrenia?” pýtajú sa ďalej signatári otvoreného listu.
Takisto sa pýtajú, ako je možné, že cirkevné a náboženské autority zlyhali a verejne nevyjadrili postoj k trom slovenským katolíckym kňazom (Ján Košiar, Ignác Juruš a Gabriel Juruš), ktorí v tzv. Iniciatíve 2016 verejne podporili ĽSNS.
Zároveň existuje podľa signatárov veľa dôvodov domnievať sa, že vstup ĽSNS do parlamentu bude viesť k tomu, že predstavitelia tejto strany s ešte väčšou razantnosťou budú hľadať podporu a spojenectvo medzi veriacimi rôznych cirkví. V tomto smere je vyjadrenie KBS k výsledku volieb alibistické, píšu v liste.
“Strohá správa KBS v mene svojho predsedu a arcibiskupa Stanislava Zvolenského len vyjadrila nádej, že zvolené strany budú konať dobro pre spoločnosť a že ich budú sprevádzať „modlitbou a povzbudením v duchu evanjelia”. Skutočnosť, že evanjelická cirkev, ako aj iné cirkvi, sa doteraz k výsledku volieb vôbec nevyjadrili, je rovnako znepokojujúca,” myslia si osobnosti.
Vyjadrenie hovorcu KBS z 10. marca vnímajú ako snahu o reflexiu tejto témy a vyjadrujú nádej, že prispejú k hlbšej verejnej diskusii predstaviteľov cirkví, v ktorej sa vymedzia voči zneužívaniu kresťanskej viery na extrémizmus.
“Myslíme si, že rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická, pravoslávna, reformovaná kresťanská cirkev a ďalšie cirkvi na Slovensku sú spoluzodpovedné za to, že sa do parlamentu dostala extrémistická strana, ktorá svoju nenávisť obaľuje do kresťanského jazyka.
Robert Fico sa po voľbách vyjadril, že za súčasné volebné výsledky môžu všetky strany vrátane prezidenta Andreja Kisku. Aj keď nevieme presne, prečo spomenul posledne menovaného, vieme, že zabudol spomenúť predstaviteľov cirkví. My to teda pripomíname,” dodali signatári v liste.
V nedávnej minulosti sa dokázali k týmto témam vyjadriť katolícki biskupi, zvlášť v dokumente „Vyhlásenie KBS k vatikánskemu dokumentu o holokauste” (1998). V roku 2012 vyšlo „Vyhlásenie KBS k 70. výročiu deportácie Židov zo Slovenska”, ktoré spomína, že aj za prvého slovenského štátu sa vtedajší politici „hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali”.
Podobne sa vyjadrili aj predstavitelia evanjelickej cirkvi vo svojom stanovisku po voľbách do VÚC v roku 2013, v ktorom rozhodne odmietli extrémizmus, pripomínajú osobnosti s tým, že píšu preto, lebo im záleží na smerovaní Slovenska. “Dúfame, že sa dokážete ozvať dnes tým, čo to potrebovali včera, lebo zajtra už môže byť neskoro,” dodávajú na záver.
