S USA sťahujúcimi sa z krajiny sú afganskí lídri nútení odovzdať sa v otázke toho, aký režim v krajine získa prevahu (či sa priblíži demokracii alebo prepadne do rúk Talibanu), viac-menej celkom do rúk iného významného hráča na tomto poli, a to práve Saudskej Arábie. Saudská Arábia je kľúčovým a veľmi zaujímavým hráčom v Afganistane najmä preto, že je na oboch stranách konfliktu.
Po celý čas od začatia konfliktu Saudská Arábia oficiálne podporovala americkú misiu v krajine a afganskú vládu. Zároveň však bohatí saudskoarabskí šejkovia a mecenáši za posledné roky podporujú vojnu v krajine tým, že privátne finančne podporujú povstalcov a Taliban. V rozhovoroch s The New York Times bývalý minister financií Talibanu popisoval, ako chodil do Saudskej Arábie po celé roky vyzdvihovať hotovosť, zatiaľ čo zdanlivo sa tváril, že je na náboženskej púti. Popritom, ako privátne šejkovia podporovali Taliban, zároveň saudskoarabské bezpečnostné agentúry mali sprostredkovať tajné mierové rokovanie medzi účastníkmi konfliktu.
Hra na viacero strán je podľa Times spôsobom, akým Sadská Arábia dlhodobo sleduje svoje strategické záujmy v Afganistane. Údajne takýmto konaním ohrozuje výsledky americkej snahy o priblíženie krajiny k demokracii a môže viesť k zvráteniu liberalizácie krajiny. USA sa tak teraz ocitajú v pozícii, keď ich domnelý spojenec vlastne sabotuje ich snahy z posledných 15 rokov, zatiaľ čo afganská vláda vníma Arábiu ako spojenca aj nepriateľa.
Znepokojujúcim dôvodom na takúto politickú hru má byť podľa bývalého poradcu amerického ministerstva zahraničia Valiho Nasra saudskoarabská stratégia pre zadržanie Iránu a šíitskeho islamu vybudovaním „múru sunnitského radikalizmu“ cez južnú a centrálnu Áziu. Druhým dôvodom má byť snaha Arábie stať sa dominantnou silou sunnitského sveta a na tento účel rozšíriť svoj náboženský a kultúrny vplyv v Afganistane, čo robí síce cez výstavbu napríklad univerzít, ale aj financovaním extrémistických skupín. Rovnakú taktiku využíva aj Irán na získanie vplyvu, pre zmenu nad šíitskou populáciou.
Talibanu nešiel ani cent, peniaze však majú
Prince Turki al-Fajsal, ktorý viedol saudskoarabskú spravodajskú službu viac ako 24 rokov a neskôr slúžil ako veľvyslanec v Spojených štátoch až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2007, odmietol, že Saudská Arábia niekedy podporovala Taliban. „Keď som bol vo vláde ja, ani jediný cent nešiel do Talibanu,“ napísal e-mailom vyjadrenie.
Hanif Atmar, riaditeľ Rady pre národnú bezpečnosť v Afganistane, však tvrdí: „Vieme, že tam bolo toto financovanie, ktoré trvá už niekoľko rokov a udržuje teroristický vojnový stroj v Afganistane v chode, a to musí byť zastavené.“ To sa však ľahšie hovorí, ako uskutočňuje.
V posledných mesiacoch Taliban uskutočnil sériu koordinovaných útokov s asi 40 000 bojovníkmi vo ôsmich provinciách, financovanú cudzími zdrojmi za cenu miliardy dolárov, ako tvrdia afganské úrady, ktoré zas podozrievajú z financovania zdroje od Saudskoarabov. Súčasne však Saudská Arábia ponúka afganskej vláde dohody o obrane a rozvoji.
Na náboženskú púť pre peniaze
Bývalý minister Talibanu Agha Jan Montasim opísal pre NY Times, ako získaval pre hnutie peniaze z Arábie. V rokoch 2002 až 2007 Motasim cestoval do Saudskej Arábie dvakrát alebo trikrát do roka. Zdanlivo šiel na púť, ale jeho hlavným cieľom bolo získať peniaze pre Taliban, na púti sa totiž zvykli zúčastňovať aj saudskoarabskí šejkovia, ktorých žiadal o peniaze na vojnu. Keď takto peniaze získal, boli presunuté do pokladnice Talibanu rôznymi spôsobmi prostredníctvom regionálnych bánk, ale aj systému neformálnych zmenární či fyzicky, v hotovosti.
V roku 2009 americké úrady poukázali na to, že Taliban a ďalšie extrémistické skupiny si počas pútí zvykli takto prilepšiť aj o milióny dolárov. Pre obrovské množstvo pútnikov sa však nedalo tomuto systému zamedziť. V decembri toho roku kabinet Hillary Clintonovej ako ministerky zahraničia vyhlásil, že saudskoarabskí šejkovia sú najvýznamnejším zdrojom finančných prostriedkov pre sunnitské teroristické skupiny na celom svete. Rovnaký systém financovania využíva dnes napríklad aj ISIS.
Spojenec či nepriateľ, tak teda ako teraz?
Súčasný prezident Afganistanu Ashraf Ghani si po tom, ako bol v roku 2014 zvolený, vybral Saudskú Arábiu za miesto svojej prvej oficiálnej cesty. O päť mesiacov neskôr absolvoval druhú cestu do krajiny, aby získal podporu nového saudskoarabského kráľa Salmana bin Abdul-Aziz Al Sauda. Ghani prisľúbil afganskú podporu saudskoarabskej vojenskej koalícii v konflikte v Jemene. Na oplátku prezident Ghani chcel od vládcu Saudskej Arábie, aby zastavil tok finančných prostriedkov od bohatých saudskoarabských šejkov do Talibanu.
„Tieto signály sú pozitívne,“ povedal Atmar Rady, člen afganskej Rady národnej bezpečnosti. „Konkrétne kroky sme síce dodnes ešte nevideli, ale veríme, že je to silný záväzok.“ Ostatní afganskí vrchní predstavitelia však zďaleka nie sú takí optimistickí a viacerí neveria, že svoje záväzky saudskoarabský kráľ aj plánuje splniť. Niektorí dokonca hovoria, že sledovanie ilegálneho toku peňazí z Arábie je aj tak prakticky nemožné.
Autor: Dominik F.
