Prezident si podľa svojho poradcu Jána Mazáka vypočul názory predstaviteľov trojice opozičných parlamentných strán a zhodol sa s nimi na tom, že by sa mal skvalitniť systém výberu kandidátov na ústavných sudcov.
Mazák tvrdí, že vo veci voľby a výberu kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu SR by sa malo konať čo najrýchlejšie, aby sa už nestalo to, čo sa dialo uplynulé roky, keď parlament ponúkol kandidátov, ktorých prezident nechcel z rôznych dôvodov vymenovať do funkcií.
Na tom, že kandidáti na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR by sa mali v parlamente voliť ústavnou väčšinou, sa s prezidentom zhodli lídri opozičných zoskupení SaS, OĽaNO a Sme rodina. Navyše však má každá z týchto strán vlastné návrhy a podmienky pre zmenu pravidiel pri výbere a voľbe kandidátov na sudcov ÚS.
Strana SaS bude podľa slov jej predsedu Richarda Sulíka trvať na tom, že za kandidátov na sudcov ÚS musí hlasovať 90 zo 150 poslancov, teda ústavná väčšina poslancov Národnej rady SR. „Pri voľbe ústavných sudcov sa musí zabezpečiť väčšinový názor parlamentu, aby sa nestalo, že vládna koalícia si zvolí všetkých 18 sudcov,“ uviedol Sulík.
Hnutie Sme rodina by bolo podľa svojho predsedu Borisa Kollára ochotné prijať kompromis, aby v druhom kole hlasovania stačilo na zvolenie kandidáta už len 76 hlasov. Pre kollárovcov je dôležitá takzvaná cyklickosť voľby. Tá má zabezpečiť, aby o väčšine ústavných sudcov nerozhodoval jeden parlament. Pri najbližšej voľbe by si preto zvolení sudcovia mohli napríklad vylosovať dĺžku svojho funkčného obdobia.
S cyklickosťou súhlasí aj hnutie OĽaNO. Zdôraznilo však, že nesmie ísť o alternatívu k voľbe ústavnou väčšinou. Zároveň by už chcelo hovoriť o konkrétnych kandidátoch. „Opozícia už ukázala, že je schopná sa dohodnúť, ak je kandidát kvalitný. Udialo sa tak napríklad pri voľbe viceguvernéra NBS. Koalícia zatiaľ nepreukázala ochotu rokovať o možných kandidátoch, čo podľa nás znamená, že sa nechce dohodnúť a chce si len zabezpečiť beztrestnosť,“ povedal poslanec Národnej rady SR Eduard Heger (OĽaNO).
Podľa SaS však cyklickosť voľby ústavných sudcov nie je úplné riešenie. „Pri cyklickej voľbe je problémom, že by si koalícia zvolila 12 sudcov, aj keď niektorých na kratšie obdobie,“ myslí si poslanec NR SR Alojz Baránik (SaS). Ten zároveň zdôraznil, že existujú aj iné požiadavky než kvórum – napríklad, aby bola voľba verejná.
Liberáli preto navrhujú aj nový spôsob voľby, ktorý by podľa nich zabezpečil účasť opozície. „Dala by sa uplatniť metóda, že každý poslanec by mal iba jeden hlas. Keď volíme troch sudcov a každý má iba jeden hlas, opozícia sa dokáže dohodnúť a aspoň jedného z nich si zvoliť,“ opísal predseda SaS Richard Sulík. Táto metóda by podľa neho mohla fungovať aj pri voľbe iných funkcionárov. Podľa svojich slov ju navrhol aj ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most-Híd).
Zmena Ústavy SR a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov ÚS SR sú v druhom čítaní. Na zmenu ústavy bude koalícia potrebovať aj podporu opozície. Novely predložil minister spravodlivosti Gál, predchádzajú veľkej personálnej obmene ÚS SR. Gál upozorňuje, že pokiaľ sa parlament na zmene pravidiel nedohodne, deväť z celkovo 13 ústavných sudcov, ktorým sa vo februári 2019 končí funkčné obdobie, sa bude voliť po starom.
Prezident sa vo štvrtok stretne so stranami vládnej koalície. Už v minulosti sa vyjadril, že návrh z dielne ministerstva spravodlivosti považuje za podpriemerný a podmienku zvýšenia veku na 45 rokov dokonca za škodlivú. Hlava štátu upozornila, že návrh okrem iného nerieši ani súčasný stav, keď jeden parlament a jeden prezident má voliť až dve tretiny sudcov.
autor: top, TASR
- Reklama -
