10. augusta Federálna bezpečnostná služba (FSB) Ruskej federácie oznámila, že v rámci bezpečnostnej akcie zajala niekoľko ukrajinských a ruských občanov, ktorí na polostrove pripravovali diverzné akcie. Pritom došlo v noci medzi 7. a 8. augustom k prestrelke a pokusu ukrajinských diverzantov dostať sa na územie Krymu, pri ktorej bol zabitý jeden vojak RF, a to v dôsledku ostreľovania z ukrajinskej strany. Deň predtým mala FSB prekaziť akciu ukrajinskej rozviedky, ktorá mala za cieľ zaútočiť na krymskú infraštruktúru. Pri akcii bol zabitý jeden príslušník FSB.
Neskôr FSB spresnila, že medzi zatknutými sa nachádza Jevgenij Panov, ktorý bol ukrajinským dobrovoľníkom a vojakom v ukrajinskej operáciu na Donbase (ATO). Ruská strana tvrdí, že mal ako diverzant spolupracovať s ukrajinskou GUR (Hlavné oddelenie rozviedky), Kyjev to popiera a tvrdí, že Panov je iba „ukrajinský patriot“.
Ukrajinská strana všetky ruské obvinenia odmieta a považuje ich za ruskú provokáciu alebo fantázie, ktoré majú smerovať k ďalšej destabilizácii krajiny a jej diskreditácii v zahraničí. Oleksandr Turčynov dokonca v piatok ponúkol úplne nové videnie situácie. Ruská strana vraj sfalšovala všetky dôkazy o údajnej agresivite Ukrajiny, aby prikryla to, že došlo k prestrelke medzi opitými ruskými vojakmi. Jeho slová o dve hodiny neskôr „potvrdila“ ukrajinská rozviedka.
Ďalej podľa ukrajinskej strany Rusi rozvinuli pozdĺž hranice s Ukrajinou nové bojové jednotky, umiestnili tam tiež Grad a „chystajú rozsiahle provokácie“ proti Ukrajine. Generálny štáb Ukrajiny navýšil zase počet svojich jednotiek na hranici s Krymom. Celkovo to znamená, že na oboch stranách hranice sa stupňuje napätie.
Udalosti z posledných dní sprevádza predovšetkým pri ostrená politická rétorika znejúce z Kyjeva a tiež z Moskvy. Naposledy dokonca premiér Medvedev pripustil možnosť prerušenia diplomatických vzťahov s Ukrajinou ako posledný variant vplyvu na riešenie. Ukrajina zase slovami ministra zahraničia oznámila úvahy zaviesť vízovú povinnosť pre ruských občanov.
Kyjev podal návrh, aby bola otázka krymských incidentov prerokovaná v Bezpečnostnej rade OSN, ktorej je Ukrajina nestálym členom. Kyjev sa tak snaží celú kauzu internacionalizovať a vyložiť vo svoj prospech.
Z Moskvy tiež zazneli silné slová. Prezident Putin povedal na tlačovej konferencii s arménskym náprotivkom Seržom Sarkisjanom, že ukrajinská strana namiesto hľadania kompromisu prešla k praxi teroru, čo je pomerne vážne obvinenie, ktoré navyše Putin adresoval americkým a európskym spojencom Kyjeva. Zvolal expresné rokovania Bezpečnostnej rady RF a nariadil posilniť bezpečnostné protiteroristické opatrenia na polostrove.
Najpodstatnejšie nie je na celom dianie ale to, že Rusko znovu odmietlo rokovania v normandskom formáte. Putin to označil na vyššie zmienenej konferencii s arménskym prezidentom za „nezmyselné“ v podmienkach, kedy ukrajinská strana siaha k metódam teroru. Pôvodne sa plánovalo, že stretnutie by sa mohlo konať počas summitu G20 na začiatku septembra v Číne.
Vplyvný politický technológ a politológ Gleb Pavlovsky povedal, že pozícia Moskvy nesvedčí o snahe bojkotovať Minský proces, ale ide o „riadené zostrenie situácie v odpovedi na ukrajinské provokácie na východe“. Nie je to však demontáž mierového procesu, ale jeho nová stimulácia zo strany Moskvy, hoci podľa Pavlovského je Minský proces sám o sebe mŕtvolou.
Redakčný komentár Gazety.ru si všimol to, že situácia, ktorá vznikla, ponúka možnosti pre Moskvu aj pre Kyjev, nehľadiac na to, čo sa v skutočnosti stalo. Vladimir Putin dal svojimi slovami najavo, že čaká obnovené rokovania so Západom a Kyjevom. Pritom rétorika okolo krymského incidentu pomáha odvádzať pozornosť od domácich problémov v Rusku, ale aj v Kyjeve. Cieľom ukrajinskej politiky nie je, píše Gazeta.ru, vrátiť Krym a dokonca Donbas na Ukrajinu, ale udržať zvyšok krajiny. Prostriedkom na to bola vlastenecká mobilizácia v roku 2014 a vojna na Donbase, pretože „inými prostriedkami sa to nedarí“.
Naopak ukrajinskí experti obviňujú Moskvu z toho, že sa chce z agresora týmto spôsobom dostať do pozície obete. Ukrajinskí experti si myslia, že Rusku ide o to vytvoriť si nové a výhodnejšie podmienky pre vyjednanie. Putin mal pochopiť, podľa slov Dmitrija Tymčuka, že je izolovaný, a skúša pomocou provokácie na Kryme a zostrenia situácie na Donbase, kde vraj zahliadli ďalšiu bojovú kolónu, túto situáciu zmeniť. Moskve sa nepodarilo aktivizovať svoje proruské sily v Európe a sankcie neboli zrušené, čo predstavuje pre ekonomiku Ruska problém. Likvidáciu normandského formátu a utvorenie lepších podmienok pre vyjednávaciu pozíciu Ruska vidí za týmito snahami ruská politologička Lilija Ševcova.
Ukrajinský diplomat Vladimir Ogryzko označil posledné dianie na Kryme za typickú ruskú taktiku: zastrašovania a vydierania. Európska únia medzitým vyzvala obe strany, aby nezvyšovali napätie okolo Krymu a krízu riešili mierovo. Bezpečnostná rada OSN už plánuje zvláštne rokovania ku kríze medzi Ruskom a Ukrajinou.
autor: Veronika Sušová-Salminen
- Reklama -
