Opakovanie roku 2015 nehrozí. Aj tí ľudia na hraniciach už začínajú chápať, že ich oklamali, hovorí expert na migráciu

7. 3. 2020 23:59

Od minulého piatku sa situácia na hranici medzi Tureckom a Gréckom zhoršuje, zhromažďujú sa tam tisíce utečencov dožadujúcich sa vstupu do Európskej únie. Deje sa tak po tom, ako Ankara oznámila, že už ďalej nebude brániť utečencom v prechode do Grécka. Hrozí teda Európe ďalšia migračná vlna? Jan Schroth z Medzinárodnej organizácie pre migráciu v relácii Rozstřel na webe iDNES.cz uisťoval, že nie. Počty ľudí mieriacich k hraniciam sú podľa jeho slov aktuálne na desatine v porovnaní s krízou v roku 2015.

Opakovanie roku 2015 nehrozí. Aj tí ľudia na hraniciach už začínajú chápať, že ich oklamali, hovorí expert na migráciu
Foto: TASR
Popis: Pohľad na migrantov, ktorí sa zhromažďujú v rade na jedlo na turecko-gréckej hranici Pazarakule
reklama

„Treba povedať, že tá situácia je naozaj neprehľadná a že prichádzajú iné správy z gréckych médií, iné správy z tureckých médií. Prístup novinárov na tie miesta je pomerne obmedzený,“ uviedol Schroth, podľa ktorého je ťažké získať presné informácie, koľko sa na grécko-tureckých hraniciach hromadí utečencov. „Ale odhadovať... čo sa stane v najbližších hodinách, minútach, je veľmi zložité,“ podotkol.

Podľa posledných informácií a videozáznamov zachytených z dronov sa na grécko-tureckých hraniciach pohybuje možno desať- až dvadsaťtisíc migrantov.

„Na jednej strane z Turecka zaznievajú počty až o stotisícoch alebo niečo vyše stotisíc. Na druhej strane Grécko pristúpilo k veľmi represívnym opatreniam – v Egejskom mori cvičí armáda, bola tam vyslaná loď, ktorá by vlastne mala slúžiť prípadne pre tých najnúdznejších, deti, rodiny, ako nejaký dočasný tábor,“ poznamenal Schroth.

Opakovanie migračnej krízy z roku 2015 vraj však nehrozí. „... z pohľadu českého diváka, poslucháča, čitateľa je tá situácia rozhodne taká, že sa vôbec nedá porovnávať s tým, čo sa dialo v Európe na tej balkánskej ceste v roku 2015,“ uviedol.

Aktuálna situácia je tam na desatine v porovnaní s krízou v roku 2015. V roku 2015 na grécke ostrovy priplávalo za jediný deň 8 200 ľudí z Turecka, dnes je to okolo 800 ľudí za deň, spresnil s tým, že išlo o desaťnásobné počty.

Hoci aj 800 je vysoké číslo, Schroth pripomína, že rovnaké číslo bolo aj v septembri 2019, keď turecký prezident prestal brániť ľuďom, ktorí chceli odísť z Turecka, v tom, aby sa začali presúvať do Grécka.

„Oproti tomu roku 2015, 2016 už nejde vo veľkom počte o Sýrčanov, ale najviac ide o obyvateľov Afganistanu, prípadne Pakistanu, Iraku, Iránu. ... z Afganistanu sa vlani zdvihla pomerne veľká vlna ľudí, ktorých postihli, v Iráne, kde pracovali, americké sankcie a nejakým spôsobom sa snažia cez Turecko dostať do Európy,“ doplnil.

„To, čo je iné, je, že v tom roku 2015 tí ľudia vlastne cez to Grécko prechádzali, prechádzali cez Macedónsko a ďalej až do povedzme štátov EÚ. Teraz treba povedať, že tá balkánska cesta... je takmer hermeticky uzavretá. A nehrozí, že by tí ľudia prišli napríklad až na hranicu EÚ,“ zdôraznil.

Stále je vraj situácia v medziach, ktoré sa dajú zvládať, ak sa bude grécka strana ďalej snažiť, hovorí Schroth. Napokon už teraz tam prúdi materiálna a logistická pomoc z Európskej únie. Súčasný stav na hraniciach nazval malou humanitárnou krízou. „Tie tisícové počty sa dajú zvládať,“ zopakoval Schroth z Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Aký bude mať podľa Schrotha teda situácia vývoj? „... Grécko bude čeliť veľkému náporu migrantov, žiadateľov o azyl. Teraz ich je tam niečo vyše stotisíc, z toho, čo je veľmi problematické a bolo to problematické už vlani, vyše 40-tisíc je ich na tých malých gréckych ostrovoch... Tam naozaj už od minulého roku je humanitárna kríza. A bohužiaľ vo chvíli, keď to grécka vláda chcela nejakým spôsobom začať riešiť, vo väčších počtoch presúvať tých ľudí na pevninu, tak do toho vstúpil svojou politikou turecký prezident,“ povedal Schroth, podľa ktorého bude teraz veľmi zložité záležitosť dôstojne a rýchlo riešiť.

Objavujú sa informácie o tom, že turecká vláda na čele s prezidentom Erdoganom necháva utečencov zvážať k hraniciam s Gréckom dokonca aj autobusmi.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

„To, čo treba zdôrazniť, je, že... Turecko sa angažuje v oblasti Idlibu na severe Sýrie. A tam, hoci my tu riešime tisícové počty, čo sa týka humanitárnej krízy, tak tam je momentálne vyhnaných zo svojich domovov milión ľudí, prevažne Sýrčanov,“ podotkol, čo sa podľa neho v súčasnosti deje na tureckej politickej scéne.

Pripomenul, že sa objavili aj správy, že stratégia prezidenta Erdogana je taká, že týmto ľuďom umožní prísť do Turecka a bude ich aktívne prevážať až na západotureckú hranicu s Európskou úniou, teda priamo na hranicu s Gréckom a s Bulharskom.

Argumenty Turecka treba podľa Schrotha vziať do úvahy. Tá migračná dohoda uzavretá v roku 2016 medzi Európskou úniou a Tureckom by teraz mala štvorročné výročie, vtedy nikto nepredpokladal, že po štyroch rokoch bude v Turecku taký počet utečencov primárne zo Sýrie a že dokonca budú pribúdať, poznamenal.

Na základe dohody z marca 2016 sa Ankara zaviazala sprísniť hraničné kontroly výmenou za finančnú pomoc z Bruselu, prísľub bezvízového styku pre Turkov a obnovenie rokovaní o vstupe Turecka do Európskej únie.

„Na druhej stane, čo treba povedať, našťastie sa objavujú aj správy od našich kolegov z Medzinárodnej organizácie pre migráciu, že niektorí ľudia na tých hraniciach sa začali aj vracať,“ uviedol Schroth s tým, že títo ľudia v podstate pochopili, že boli dezinformovaní, a zistili, že podmienky v Turecku sú pre nich oveľa lepšie ako na tej gréckej strane.

Z mnohých zdrojov je situácia teda podľa Schrotha interpretovaná tak, že za všetkým stojí hoax prezidenta Erdogana, ktorý tvrdil, že EÚ je pripravená prijať utečencov z Turecka, preto ich nalákal na hranice, oni tomu uverili a teraz postupne zisťujú, že ide o lživé informácie. „Pôsobí to tak. ... dokonca Grécko povedalo, že pozastavuje na mesiac prijímanie žiadostí o azyl, čo však odporuje medzinárodnému právu,“ pripomenul.

Aj Erdogan podľa Schrotha porušuje svojím konaním spomínanú dohodu z roku 2016. A aj keď Grécko takto reaguje na dezinformácie, zopakoval, že nie je možné, aby oficiálne oznámilo, že nebude prijímať žiadosti o azyl.

autor: nab

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Disciplinárne konanie s Trnkom odročili

21:30 Disciplinárne konanie s Trnkom odročili

Disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry (GP) SR odročila ústne pojednávanie s bývalým generálny…