„Keď je hlavným cieľom včas minúť veľa peňazí a nie rozumne investovať len do výborných projektov, skončí to tak, ako dnes vidíme pri Plavčanových eurofondových výzvach,“ píše Sibyla v blogu na Denníku N.
Sibyla sa nazdáva, že odvolaním Plavčana sa nevyrieši jadro problému. „Je rozpočet operačného programu Výskum a inovácie primeraný tomu, čo dokážu slovenské vysoké školy, vedecké inštitúcie a firmy rozumne investovať? A máme dostatok kvalifikovaných hodnotiteľov, ktorí to dokážu zodpovedne posúdiť?“ pýta sa. Skúsenosti z minulosti podľa neho naznačujú, že rozpočet nie je a skúsenosti nemáme. Euro z eurofondov minuté na výskum bezpečných elektronických transakcií Sibyla nepovažuje za lacnejšie ako euro, ktoré ide na výplatu pre zdravotnú sestru.
Poukazuje pritom na eseročku Lemkowie, ktorá ešte v roku 2015 nemala zamestnancov a len tri týždne pred vyhlásením výzvy zameranej na dlhodobý strategický výskum a vývoj si doplnila do obchodného registra vedeckú a výskumnú činnosť. Na projekt žiadali 17,2 milióna eur. Ich žiadosť bola zamietnutá, no už o dva týždne neskôr, v polovici júna, vo výzve zameranej na priemyselné výskumno-vývojové centrá bola Lemkowie spolu s Univerzitou Komenského úspešná, dostanú 5,3 milióna eur.
„Odvolanie P. Plavčana nie je žiadnym riešením tohto stavu, iba odoperovaním časti zhubného nádoru,“ uviedol Sibyla doslova. Zobrať rezort školstva „z pazúrov SNS“ by podľa aktivistu viedlo ku koncu súčasnej koalície. Upozornil, že keď firmy, „ktoré roky dokázali pomocou eurofondov riešiť svoj cash-flow“, zavetria novú príležitosť na „čerpanie“ miliónov eur z našich daní, budú ju chcieť využiť. Spomínanú ešte neuzavretú výzvu na dlhodobý strategický výskum a vývoj preto Sibyla odporúča vyhlásiť nanovo.
Riaditeľ nadácie Zastavme korupciu vyzýva na to, aby ľudia s vplyvom na rozhodovanie o eurofondoch vysvetlili, či sú škody spôsobené nepreinvestovaním plánovaných 15 miliárd eur z eurofondov väčšie, než keď sa časť z nich „vyčerpá“ na nezmyselné projekty a zväčší sa tým pokrivenie podnikateľského prostredia, trhu či súťaže medzi výskumníkmi.
Reformu by Sibyla doprial aj systému „korekcií“ – pokút za nezrovnalosti pri eurofondových projektoch. V praxi sú vraj len finančnými odporúčaniami na vrátanie peňazí do rozpočtu EÚ a nefungujú ako sankcie. Podpredseda vlády Pellegrini to síce nedávno označil za alibizmus, no zatiaľ ostalo len pri slovách.
Keď sa vyskytne dobrý projekt, treba ho nahlas pochváliť. „Reči R. Sulíka o tom, ako treba eurofondy odstrániť, keďže k nám priniesli korupciu, síce znejú pútavo. Ale nie sú riešením,“ uviedol Sibyla. Považuje ich za len o čosi menej hlúpe a nebezpečné ako pokračovanie v „čerpaní“ eurofondov, najmä v školstve a v réžii SNS.
