V Sýrii nebude podľa Európskej únie pokoj, kým režim nevyhovie požiadavkám všetkých ľudí, ktorí sú súčasťou sýrskej spoločnosti. So stupňujúcou sa ruskou vojenskou aktivitou navyše rastú obavy Bruselu, že sa budú opakovať údajné ruské útoky proti civilným cieľom. Znepokojujúca je potom podľa lídrov aj expanzívna vojenská taktika, ktorú Moskva v Sýrii zvolila. Postoj Kremľa nebrali účastníci bruselského samitu pri tvorbe záverečného vyhlásenia do úvahy.
Moskva to už vravela
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zopakovalo, že Moskva nepodporuje sýrskeho prezidenta Asada, ale považuje za dôležité ochrániť Sýriu pred vnútorným rozkladom. Denník Pravda v tejto súvislosti pripomína nedávny výrok prezidenta Vladimra Putina. „Našou úlohou je stabilizácia zákonnej moci a vytvorenie podmienok, ktoré by pomohli nájsť politický kompromis,“ uviedol šéf Kremľa 11. októbra.
Útoky na území Sýrie sú podľa ruského rezortu diplomacie v súlade s medzinárodným právom. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však napriek tomu priznal, že žiaden konflikt sa nedá vyriešiť silou. Odstránenie prezidenta Asada, ktoré požadujú nielen povstalci a Islamský štát, ale aj Západ, by však bolo podľa Moskvy chybou. „Celý čas nás presviedčajú, že ak odstúpi Asad, teroristická činnosť postupne zanikne, pretože Islamský štát bojuje predovšetkým proti Asadovi. Ak je to tak, potom táto logika priamo spĺňa požiadavky teroristov,“ píše ruské ministerstvo zahraničných vecí v stanovisku k záverom bruselského samitu.
Podľa Moskvy zasiahli ruské jednotky v Sýrii až potom, keď o to požiadal právoplatne zvolený prezident Bašar Asad. Rusko sa pritom odvoláva na medzinárodne platné právo, ktoré „pripúšťa použitie sily na území cudzieho štátu v prípade rozhodnutia BR OSN alebo sebaobrany, či na žiadosť konkrétneho štátu“. Ruský rezort diplomacie nezabudol pripomenúť, že takisto ako v Sýrii, platí toto právo aj pre krízu na východe Ukrajiny.
- Reklama -
