Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann pre nemecký denník Bild uviedol, že „hotovosť a cenné predmety môžu zhabať úrady, ak presahujú hodnotu 750 eur a ak má daná osoba nevyplatené dlhy alebo sa očakáva, že nejaké bude mať“.
Mali pri sebe tisícky eur
Podobne, ako tie bavorské, sa zachovali aj úrady v Bádensku-Württenbersku, kde zaviedli striktné pravidlá, ktoré polícii umožňujú konfiškovať všetku hotovosť a cennosti, ktoré presiahnu hodnotu 350 eur. Podľa nemeckého denníka Bild v Bádensku-Württenbersku vo všetkých prípadoch zhabali „štvorciferné“ sumy.
Všetko je v poriadku
Nič protizákonné ani nehumánne, tak ako tento krok označujú ochrancovia ľudských práv, pritom nemecké úrady nerobia. V skutočnosti iba uplatňujú nemeckú legislatívu, podľa ktorej by mali žiadatelia o azyl použiť najprv svoje vlastné prostriedky a až potom by mali hľadať pomoc štátu. „Ak tu žiadate o azyl, musíte použiť všetok svoj príjem a bohatstvo, kým dostanete pomoc,“ uviedol nemecký vládny komisár pre integráciu Aydan Ozoguz. Štátny úradník dodal, že pod bohatstvo v tomto prípade patria aj rodinné šperky.
Podľa kritikov opatrení, ktoré zaviedli niektoré spolkové krajiny na juhu Nemecka, by sa poskytnutie azylu nemalo spájať so zaplatením akejsi sumy. Nemecká strana Die Linke (Ľavica) tvrdí, že sa také niečo nesmie stať ani v prípade, že azyl žiadateľovi zamietli.
Dáni to riešia podobne
Nemci však nie sú ani zďaleka jediný národ, ktorý žiadateľom o azyl odkazuje, aby si najprv zaplatili pobyt zo svojho, ak majú z čoho, a až potom nech žiadajú o pomoc zo strany štátu. Po neutíchajúcej vlne utečencov sa k tomuto kroku odhodlalo Dánsko, ktoré pripravuje v tomto smere zákon a stalo sa za to terčom kritiky zo strany mimovládnych organizácií a ochrancov ľudských práv. Ozvali sa aj niektoré štáty solidárne s utečencami, ktoré považujú takéto „zdanenie“ utečencov za nesprávne.
Dánsko už pokročilo s prijímaním zákona, podľa ktorého budú môcť úrady konfiškovať cenný majetok utečencov, aby ním pokryli náklady na ich pobyt v krajine. Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen a jeho vláda majú už teraz dostatočnú podporu, aby normu presadili v parlamente. Dánski poslanci majú o jej prijatí hlasovať koncom tohto mesiaca.
Podľa návrhu dánskeho zákona úrady zhabú žiadateľom o azyl všetok majetok, ktorý bude prevyšovať hodnotu 10 000 dánskych korún, čo je v prepočte približne 1340 eur. Norme budú podliehať všetky cennosti, ktoré majú azylanti pri sebe, keď vstúpia na dánske územie. Jedinou výnimkou majú byť snubné prstene.
Rozhoduje Dánsko, nie Brusel
S blížiacim sa termínom prijatia kontroverzného zákona žiada Európska únia o vysvetlenie opatrenia, ktoré počíta s konfiškáciou majetku osobám žiadajúcim v Dánsku o azyl. Európsky parlament v stredu odhlasoval, že Dánsko musí do Bruselu vyslať vyslanca, ktorý vysvetlí tento krok Kodane. Dánska vláda sa však už k záležitosti opakovane vyjadrila. „O dánskej imigračnej politike sa rozhoduje v Dánsku a nie v Bruseli,“ odkázala do centrály EÚ dánska ministerka pre integráciu Inger Støjbergová.
Brusel aj ľudskoprávne organizácie namietajú, že dánsky zákon skomplikuje snahy o opätovné zjednotenie rodín, ktoré rozdelila cesta do Európy. Norma totiž predĺži lehotu podania žiadosti na povolenie príchodu rodinných príslušníkov do Dánska. V súčasnosti sú pravidlá nastavené tak, že stačí azylantovi počkať jeden rok a potom môže žiadať o príchod zvyšku rodiny. Po novom by sa mala táto lehota z bezpečnostných dôvodov predĺžiť na tri roky.
Dánska pobočka organizácie Human rights watch (HRW) považuje lehoty na možnosť znovuzjednotenia rodín rozdelených pre utečeneckú krízu za krok späť v snahe zachovať rodiny migrantov pokope. „Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí byť zjednocovanie rodín v takýchto prípadoch rýchle, flexibilné a efektívne s prihliadnutím na špeciálnu starostlivosť a opateru. Toto (rozhodnutie ESĽP) nie je konzistentné s trojročnou čakacou lehotou,“ uviedol riaditeľ dánskeho Inštitútu na ochranu ľudských práv Jonas Christoffersen.
