To, že napríklad Maďari, Slováci či Česi nie sú príliš naklonení prijímaniu utečencov, je známa vec, ale málokto sa zaoberá tým, prečo to tak v skutočnosti je. Príčinami odmietania utečencov v našich zemepisných šírkach sa zaoberal už aj americký The New York Times v analýze významného bulharského politológa Ivana Krasteva, na ktorú sa i odvoláva rakúsky veľvyslanec na Slovensku Helfried Carl na stránkach portálu Sme.sk.
Rakúsky veľvyslanec píše vo svojom komentári o tom, že odmietavý postoj obyvateľov východoeurópskych štátov je spôsobený tým, že sa od nich „vyžaduje solidarita, i keď sú chudobnejší ako západná Európa“. Podľa Helfrieda Carla sú obyvatelia Maďarska, Slovenska či Česka mylne informovaní o tom, prečo utečenci prichádzajú do Európy. „Rapídne starnutie spoločnosti prispieva k zneisteniu rovnako ako skutočnosť, že sa ešte nikde v týchto krajinách nepodarila úspešná integrácia veľkej menšiny Rómov,“ uvádza Carl.
Iný druh solidarity
Podľa rakúskeho veľvyslanca sa solidarita vo „východoeurópskych demokraciách vyjadruje ako vnútorná, národná, etnická a náboženská solidarita, čo je v protiklade k našim ľudskoprávnym záväzkom“. Helfried Carl vo svojom komentári ďalej píše o tom, že Európe nechýba len súcit. „Solidarita má jeden podstatný predpoklad, a tým nie je v prvom rade súcit (compassion), ale empatia. Empatia znamená, že sa vieme vcítiť do situácie inej osoby. Vo filozofických statiach sa často táto schopnosť predpokladá, aby sa vôbec mohlo uvažovať o spravodlivejšej spoločnosti,“ dodáva rakúsky diplomat.
Podľa Helfrieda Carla by sme sa mali naučiť lepšie porozumieť tomu, v akých podmienkach žijú jednotlivé národy Európy. Z toho by sme sa mali poučiť a integrovať to do našej spoločnosti. „Iba na tomto základe môžu naše politické špičky dosiahnuť solidárne kompromisy, ktorými tak opovrhujú protivníci Európy. Je na nás, ale aj na politicky zodpovedných predstaviteľoch, aby vyvinuli a podporili takú empatiu v našej spoločnosti, aká je na to potrebná,“ dodáva na záver Carl.
