„V roku 2006 prišlo jeho do neba volajúce klamstvo, ktoré výrazne ovplyvnilo aj výsledky volieb. Smer pred nimi ľudí opäť balamutil odškodnením, ba dokonca ho bez hanby zaradil aj do programového vyhlásenia vlády. Ľudia ho vo viere, že dodrží svoje slovo, zvolili. Keď sa pán Fico dostal k moci, na svoj sľub a nesplnenú starú domácu úlohu sa vykašľal. Vo svojej druhej vláde to už Fico nedal do programového vyhlásenia vôbec,“ vysvetlil Fecko.
Podobný názor má aj Štefan Šipoš zo Združenia poškodených občanov: „Fico a jeho smeráci hlasovaním proti návrhu dokázali, ako to myslia s ich deklarovanou podporou – vždy pred voľbami, že čiastočne odškodnia poškodených klientov nebankových spoločností. Po tomto hlasovaní definitívne stratili dôveru u týchto občanov,“ konštatoval. Ficovi a Smeru poškodení podľa Šipoša veriť prestali. „Za naše združenie dávame na vedomie všetkým poškodeným občanom na Slovensku, že pánovi Ficovi a jeho Smeru sa už veriť nedá! Zároveň vyzývame všetkých poškodených občanov a ich rodiny, aby v nasledujúcich voľbách veľmi rozumne zvážili, či ešte dajú tejto strane svoj hlas,“ vyslovil sa Šipoš.
Feckov návrh riešil zdroje, z ktorých by sa odškodnenie realizovalo. „Škoda, že vtedajší lídri štátu nepristúpili zodpovedne k spomínaným 230 miliónom eur na daniach, keďže tieto finančné prostriedky sa stali príjmovou zložkou štátneho rozpočtu a mali sa odložiť na prípadné odškodnenie klientov nebankových subjektov,“ vysvetlil poslanec za Obyčajných ľudí. Štát podľa jeho slov však zdroje na odškodnenie dokáže nájsť aj teraz, tak ako ich našiel napríklad pri vlakoch zadarmo. „Napríklad minister vnútra Robert Kaliňák tvrdil, že reforma verejnej správy ESO ušetrí do konca tohto volebného obdobia ešte viac ako pôvodne avizovaných 700 miliónov eur. ESO je v plnej prevádzke, zdroje pre štát teda isto priniesol,“ argumentoval Fecko.
Podľa návrhu zákona by bolo odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné a výrazne obmedzené. Najvyšší možný podiel jednej osoby, ktora by sa odškodňovala, stanovoval na 33-tisíc eur a najvyššia možná suma odškodnenia z tohto podielu mala tvoriť 13 200 eur. Celkovo by sa na čiastočné odškodnenie malo vynaložiť asi 120 miliónov eur.
Návrh by sa týkal asi 300-tisíc poškodených. Podľa poškodených občanov sa pod megakauzu najskôr podpísala vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá nechala nebankovky „bez povšimnutia“ fungovať od roku 1998 do roku 2002, pričom príslušná reklama bola propagovaná aj cez verejnoprávnu televíziu. A 4. februára 2002 sa podľa Fecka postupne zamkli dvere všetkých pobočiek na Slovensku a ľuďom sa nevyplácali vklady podľa zmlúv. „Ale štát za tie roky zobral od nebankoviek do štátnej kasy na daniach sedem miliárd korún, čiže 230 miliónov eur! Len verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania 250 miliónov korún – viac ako osem miliónov eur. Bolo to dobré a čisté?“ pýta sa Fecko. „Politici si nad tým roky umývajú ruky, vraj za nič nemôžu. Ja sa však spolu s poškodenými občanmi pýtam, keď štát zobral peniaze ´z trestnej činnosti´, prečo tiež nenesie zodpovednosť? Aj súdy túto kauzu zametajú roky pod koberec. Prečo asi? Čoho alebo koho sa boja?“ uzavrel poslanec za OĽaNO.
