Po dvoch neúspešných pokusoch o otvorenie schôdze, na ktorej opozícia chcela vyjadriť nedôveru premiérovi Robertovi Ficovi, bol na včerajšie ráno naplánovaný pokus číslo tri. Schôdza sa mala začať o deviatej hodine. Nezačala sa, lebo podpredseda parlamentu zo strany Sieť Andrej Hrnčiar vyhlásil, že v rokovacej sále je podľa kartičiek prítomných menej ako 76 zákonodarcov, a preto schôdza nie je uznášaniaschopná. Potom prišiel zvrat. Schôdza sa na štvrtý pokus začala. Vyhlásila to podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová, ktorá ju otvorila bez toho, aby cez hlasovacie zariadenie zistila počet prítomných poslancov, teda či je parlament uznášaniaschopný. Viac si môžete prečítať TU.
Bola národná rada uznášaniaschopná? Každý tvrdí niečo iné
„Je zrejmé, že NR SR je uznášaniaschopná. Je to zrejmé z počtov poslancov v rokovacej sále aj z počtov podpisov na prezenčných listinách. V sále je momentálne 82 poslancov, minimum je 76. Rokovací poriadok NR SR ani Ústava SR nehovoria, ako sa zisťuje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov,“ povedala Nicholsonová s tým, že poslanci môžu schôdzu považovať za otvorenú.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej zo strany Smer trval na tom, že Nicholsonová hrubo porušila rokovací poriadok. „Dajte hlasovať. Uviedli ste, že je tu nejaký počet poslancov. Ale NR SR má svojich overovateľov, cez ktorých môžete zisťovať počty alebo cez hlasovacie zariadenie. Žiadam vás, aby ste dali hlasovať,“ apeloval. „V paragrafe 146 Rokovacieho poriadku NR SR sa píše, že ak sa vyskytne pochybnosť o postupe, rozhodne predsedajúci schôdze, a tým som momentálne ja,“ reagovala Nicholsonová.
Podpredsedníčka parlamentu sa obhajuje aj na Facebooku. Podľa jej slov sa opozícia snažila komunikovať o premiérovi, ministrovi vnútra a kauze Bašternák. „Koalícia nám takúto diskusiu nechcela umožniť otrepanou obštrukciou tak, že sa síce podpísali na prezenčku a aj sedeli v sále, ale odmietli sa zaprezentovať cez hlasovacie zariadenie,“ píše Nicholsonová.
Zdroj: Facebook/Lucia Nicholsonová
„Rokovací poriadok neprikazuje explicitne, ako zisťovať uznášaniaschopnosť pléna, spočítala som podpisy na prezenčke /94/ a poslancov v rokovacej sále /82/ a schôdzu som uviedla,“ dodáva podpredsedníčka, ktorá sa svojim voličom ospravedlnila za spôsobený rozruch. Zdôraznila však, že proti parlamentnej väčšine sa inak bojovať nedá.
Rozporuplný postup Lucie Nicholsonovej bol podľa opozičných politikov vrátane napríklad Igora Matoviča, Daniela Lipšica či Milana Krajniaka správny. Naopak, koalícia svorne tvrdí, že pochybila.
V parlamente zavládla hystéria
Na tom, či Lucia Nicholsonová urobila chybu, sa nezhodnú ani odborníci. Podľa politického analytika Jána Baránka sa podpredsedníčka parlamentu závažnej chyby nedopustila. „Ona vychádzala z toho, že poslanci boli zapísaní v prezenčke,“ povedal pre PL.sk politológ. Pripustil však, že v histórii Slovenskej republiky sa podobná situácia ešte nestala. „Poslanci sa buď prezentujú elektronicky, alebo si to zrátajú skrutátori,“ opisuje Baránek bežnú prax v parlamente. Podľa neho sa Nicholsonová pokúsila narušiť „obštrukciu koaličných poslancov“, tento úmysel jej však nevyšiel.
Baránek vychádza aj z toho, že v rokovacom poriadku nie je presne definované, že poslanci sa musia odprezentovať aj elektronicky. Nicholsonová by za svoj postup podľa názoru analytika sankcionovaná byť nemala. Rozruch, ktorý okolo jej konania vyvolala parlamentná väčšina, okomentoval slovami: „To sú také koaličné hysterické úvahy.“
Rozdielny názor na včerajšie zasadanie parlamentu má politológ Eduard Chmelár, ktorý bol z diania v rokovacej sále naozaj pobúrený. „To, čo sa dialo včera, je nielen politický cirkus, ale slovenskému parlamentu sa naozaj podarilo preraziť suterén akejkoľvek politickej kultúry,“ myslí si odborník. Podľa neho Nicholsonová nemala právo schôdzu svojvoľne začať a rovnako bolo nesprávne „určiť väčšinu podľa toho, že Ľubomír Galko jej niečo zakričí“. „Toto sú proste spôsoby, ktoré si nedovolí ani Stredoafrická republika. Obrovská hanba,“ povedal pre PL.sk Chmelár.
Podľa neho sa rokovanie musí riadiť presnými pravidlami a parlamentné princípy by mali byť posvätné. Politológa nepresvedčila ani nepresná formulácia o prezentácii poslancov v rokovacom poriadku. „Toto je taká zhovadilosť ako povedať, že nikde nie je napísané, že poslanci nemôžu jesť rukami,“ myslí si Chmelár a dodáva, že politička na úrovni by si nemala dovoliť vyhovárať sa takýmto spôsobom.
Sulík má voľno
„Na druhej strane, keď sa pozerám na to, čo stvára vládna väčšina, tak treba povedať, že obštrukcia nikdy nepomohla politickej atmosfére, a po druhé odložiť mimoriadnu schôdzu, zdôrazňujem, mimoriadnu schôdzu o dva mesiace, je nielen prejav arogancie, ale stali sme sa svedkami absolútnej straty zábran,“ nešetrí Chmelár ani koalíciu. Podľa neho zo situácie najviac ťaží krajná pravica a kotlebovci „dnes naozaj nemusia robiť nič, iba čakať, ako im rastú preferencie“. Podľa neho sa súčasný parlament podobá na „loď bláznov“.
O stanovisko k problematike Parlamentné Listy požiadali aj europoslanca a lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý v minulosti parlamentu predsedal. Aj keď liberál čitateľom PL.sk na svojom oficiálnom profile napísal, že zo slovenskej politiky sa nevytratil, zdá sa, že súčasné turbulencie týkajúce sa aj SaS ho obchádzajú. Vyhrotenú situáciu v parlamente totiž odmietol okomentovať so slovami, že celý týždeň strávil v Štrasburgu a o udalostiach včerajšieho dňa nemá dostatok informácií. „A posledné, po čom túžim, je riešiť slovenskú politiku,“ povedal PL.sk Sulík a dodal, že je rád, že má voľno a situáciu rozoberať nemusí.
„Ťažko sa mi vyjadruje, lebo sú to tvrdenia proti tvrdeniu,“ povedal pre PL.sk Pavol Hrušovský, ktorý parlamentu predsedal v rokoch 2002 až 2006. Podľa jeho slov je situácia vyhrotená a priebeh včerajšej schôdze národnej rady bol „chaotický, zmätočný, plný konfliktu a nedorozumení“. Situácia bola vyvrcholením silných emócií, ktoré zmietali politickou scénou už dlhšiu dobu.
Takéto situácie treba podľa expredsedu parlamentu riešiť rokovaním a nie oháňaním sa rokovacím poriadkom. „Ak použijeme extenzívny výklad rokovacieho poriadku tak má pravdu každý,“ myslí si Hrušovský.
Problém stále visí vo vzduchu
Podľa neho však „nebývalo zvykom, ani som to nikdy nerobil, ani si nepamätám, že by len tak vizuálne mohol niekto konštatovať, že je prítomná nadpolovičná väčšina a tým považuje schôdzu za uznášaniaschopnú“. Hrušovský tiež dodal, že teraz je na predsedovi Národnej Rady Andrejovi Dankovi aby v tom “chaose, ktorý v parlamente existuje a ktorý degraduje zastupiteľskú demokraciu ako systém moci na najnižšiu úroveň, našiel riešenie, ktoré bude kultivované a kultúrne politické, tak ako to viac krát pán predseda spomenul.“
Expredseda parlamentu tiež vyhlásil, že v Dankovej situácii by sa snažil s parlamentnými stranami rokovať ešte pred zahájením schôdze. „Možno ani nie oficiálne na poslaneckom grémiu, ale neformálne a pokúsiť sa nájsť riešenie, ktoré by umožnilo o návrhu, ktorý predložila skupina poslancov v zmysle Ústavy rokovať,“ dodáva Hrušovský.
„Vždy keď takýto návrh padol, či už na odvolanie člena vlády alebo na odvolanie premiéra som sa snažil aby tento návrh bol čo najrýchlejšie odrokovaný, lebo som to považoval za lepšie. Aj z hľadiska toho ku komu návrh smeroval aj z hľadiska stabilizácie politickej scény,“ vysvetľuje expredseda parlamentu a dodáva: „Teraz ten problém stále visí vo vzduchu, je to nepríjemné aj pre premiéra.“
