Obnoviteľné zdroje? Slovensko patrí do tretiny najhorších v EÚ, tvrdí environmentálny analytik

20. 8. 2019 0:01

Ak chceme klimatickú zmenu riešiť efektívne a zabrániť najhoršiemu, tak je dosiahnutie klimatickej neutrality nie možnosť, ale nutnosť. Pre TASR to uviedol analytik Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR.

Obnoviteľné zdroje? Slovensko patrí do tretiny najhorších v EÚ, tvrdí environmentálny analytik
Foto: TASR
Popis: Na snímke analytik Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Pavol Široký

Podstatou klimatickej neutrality je podľa analytika zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov neboli vyššie, než sú záchyty oxidu uhličitého (CO2). Tie sa na Slovensku dejú predovšetkým prostredníctvom lesných ekosystémov.

Ako dodal, táto téma je dôležitá pre neustále sa stupňujúce následky klimatickej zmeny. Tá sa deje cez stále silnejšie a intenzívnejšie extrémy počasia, stúpajúcu teplotu alebo zmeny atmosférického prúdenia. 

Na júnovom summite v Bruseli členské štáty EÚ k riešeniu nedospeli

"Následky vidíme v podobe extrémneho sucha, požiarov, intenzívnych búrok a prívalových dažďov, alebo v obdobiach vysokých horúčav. Ovplyvňujú už takmer všetky sektory našej spoločnosti od sídelného prostredia, cez poľnohospodárstvo až po priemysel a chránené územia," poukázal.

Na júnovom summite v Bruseli riešili členské štáty EÚ práve snahu o dohodu o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zatiaľ ku kompromisnému riešeniu nedospeli.

EÚ sama aktuálne problémy zmeny klímy nevyrieši

Ak by však aj EÚ neutralitu dosiahla, zostáva otázne, ako sa v tejto otázke zachovajú ostatní svetoví hráči.

"Niektoré krajiny EÚ sa už v roku 2017 priblížili alebo prekonali 40-percentnú hranicu podielu z obnoviteľných zdrojov energie... Takže dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 určite je možné. Pre Európsku úniu to však bude znamenať veľké úsilie. Emisie Únie musia klesnúť z 4,5 miliardy ton CO2 ekvivalentu na asi 250-300 miliónov ton CO2 ekvivalentu. Podobnú snahu bude musieť vyvinúť aj Čína alebo India a, samozrejme, aj iné krajiny s vysokými emisiami. EÚ sama aktuálne problémy zmeny klímy nevyrieši," zdôraznil environmentálny analytik.

Zároveň pripomenul, že Čína má stále nižšie emisie CO2 na obyvateľa než EÚ.

"Veľké množstvo našich emisií je v týchto krajinách vzhľadom na prevládajúci dovoz tovarov a surovín do krajín Únie. A takisto aj historické, kumulatívne emisie predstavujú pre EÚ takmer dvojnásobok kumulatívnych emisií Číny. Preto je potrebné, aby bohaté krajiny aj z EÚ investovali viac zdrojov do nízkouhlíkovej ekonomiky v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách," konštatoval.

Vysoká energetická náročnosť slovenskej ekonomiky

Čo sa týka alternatív Slovenska, pokiaľ bude podľa analytika do roku 2030 odstavené spaľovanie uhlia, ako je schválené v Envirostratégii 2030, tak emisie celkom výrazne klesnú.

Stále však bude podľa neho nutné vyriešiť emisie predovšetkým v priemysle a doprave.

"Zemný plyn nám môže v prechodnom období pomôcť znížiť CO2 emisie a emisie iných ovzdušie znečisťujúcich látok. Avšak pre dosiahnutie klimatickej neutrality je aj jeho rola obmedzená. Slovensko má ešte stále rezervy v energetickej efektívnosti, využívaní obnoviteľných zdrojov a úsporách energie. Energetická náročnosť našej ekonomiky je takmer dvojnásobne vyššia, než je priemer Únie. Kým u nás je spotreba energií na vyprodukovanie 1000 EUR HDP okolo 211 kg ropného ekvivalentu, tak priemer Európskej únie je 121 ropného ekvivalentu. To vedie nielen k zbytočne vysokým emisiám, ale aj k horšej konkurenčnej pozícii našich firiem," upozornil Široký.

Na snímke TASR enviromentálny analytik Pavol Široký.

Slovensko podľa analytika patrí do tretiny najhorších krajín EÚ vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Kým priemer Únie dosiahol v roku 2017 asi 17,5 percent a medziročne stúpa o približne 0,5 percentuálneho bodu, tak na Slovensku pokrývajú tieto zdroje iba 11,5 percenta a oproti roku 2015 zaznamenáva SR pokles o 1,4 percentuálneho bodu.

"Čiastočne za to môže nárast spotreby energií, ktorý dosiahol desať percent oproti roku 2015. Avšak inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov nerastie dostatočne a celková výroba energií z obnoviteľných zdrojov energie od roku 2015 klesla. V Čechách v tomto období narástla o tri percentá, v Poľsku o päť percent, Rakúsku o tri percentá," uviedol Široký.

Eurokomisia Slovensku vytýka nízke ambície

Dodal, že výroba z obnoviteľných zdrojov klesla okrem Slovenska v okolitých krajinách iba v Maďarsku. Domnieva sa, že Slovensko bude musieť pridať v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie.

Európska komisia zverejnila v júni odporúčania k návrhu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu Slovenska na obdobie rokov 2021-2030.

Komisia vytýka Slovensku práve nízke ambície pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali spoločne zabezpečiť, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 32 percent energie získanej práve z obnoviteľných zdrojov energie.

Slovensko navrhuje 18 percent, čo sa však Komisii javí ako málo ambiciózny cieľ. Navrhuje podiel vo výške 24 percent.

Nižšie emisie CO2 na obyvateľa má z krajín V4 iba Maďarsko

Česká republika, Maďarsko a Poľsko v júni na summite členských štátov EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných štátov dosiahnuť dohodu o uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Prečo sa rozhodlo Maďarsko podľa analytika nepristúpiť k dohode o klimatickej neutralite, je nejasné aj vzhľadom na to, že neboli zverejnené vedecké analýzy, ktoré mali slúžiť ako podklad pre rozhodnutie maďarskej vlády.

Slovensko podľa Širokého dosahuje od roku 1990 najvyššiu mieru zníženia emisií skleníkových plynov zo stredoeurópskych krajín a krajina nie je tak výrazne závislá na uhlí ako napríklad Česká republika alebo Poľsko.

Na druhej strane poukazuje na to, že posledné dva roky emisie CO2 stúpajú, takže "máme čo robiť". Nižšie emisie CO2 na obyvateľa má z krajín Vyšehradskej štvorky iba Maďarsko.

Česká republika má o 3,5 tony CO2 na hlavu viac, Poľsko o tri tony. Šéfovia štátov a vlád EÚ dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na summite v októbri tohto roka.

Ten sa uskutoční po klimatickom summite OSN, ktorý zvolal generálny tajomník OSN António Guterres na 23. septembra.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

VIDEO Už je na mieste. Demolačný stroj dorazil k poškodenej bytovke v Prešove

17:56 VIDEO Už je na mieste. Demolačný stroj dorazil k poškodenej bytovke v Prešove

Demolačný stroj, pomocou ktorého sa budú realizovať búracie práce na výbuchom a požiarom poškodenej …