Obchody v regiónoch, v ktorých žije vysoké percento príslušníkov národnostných menšín, by mali mať väčšinu označení nielen v úradnom jazyku, ale aj v jazyku menšiny. Myslí si to poslanec Gál. Dáva pritom otázku: „Patrí to ku komfortu obyvateľstva, a keď môžu byť nápisy a označenia v angličtine, tak prečo by nemohli byť v jazyku tej časti obyvateľstva, ktorá tu žije stáročia, ktorá je platiteľom daní?“
Zákon hovorí, že obchody musia označovať v jazykoch národnostných menšín iba nápisy dôležité pre život, napríklad únikový východ. Gál však chce, aby to reťazce robili ako prejav úcty k zákazníkom.
„Žijú tu Česi, Maďari, Nemci, Rusíni, tak prečo nemyslia aj na tých, ktorí v danej oblasti tvoria až polovicu zo všetkých zákazníkov?” myslí si. Gál tvrdí, že nechce všetko striktne dvojjazyčne, ale obchody by mali myslieť na to, že tu žijú veľké národnostné menšiny.
Gál už od jedného známeho reťazca odpoveď dostal. „Vážime si každého zákazníka. V našich predajniach v regiónoch s významných zastúpením obyvateľov hlásiacich sa k národnostným menšinám sa zákazníci s naším personálom kedykoľvek a bez problémov dohovoria svojím materinským jazykom. Počas celých otváracích hodín sa v priestore spomenutých predajní nachádza najmenej jeden zamestnanec, ktorý okrem úradného jazyka na výbornej komunikačnej úrovni ovláda aj jazyk menšiny,“ reagoval hovorca Lidlu Tomáš Bezák.
Pôvodný článok nájdete TU.
