Podľa Obamovho vyhlásenia, z ktorého cituje agentúra AP, sa vďaka vlaňajšiemu dokumentu podpísanému vo Viedni podarilo zastaviť napredovanie sporných jadrových aktivít Iránu, a tým “zamedziť ďalšiemu konfliktu a zvýšiť bezpečie”.
Výročie podpísania dohody medzi Teheránom a šiestimi svetovými veľmocami si pripomenul aj iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorý na sieti Twitter napísal, že ide o “triumf diplomacie nad nátlakom”, ale aj memento pre USA, že “staré metódy prinášajú stále tie isté zlyhania”. Narážal tak na sankcie voči Iránu, ktoré mal Západ zrušiť výmenou za obmedzenie činností vyvolávajúcich podozrenie, že islamská republika sa snaží získať jadrové zbrane.
Americkí republikánski kongresmani sa podľa AP v rovnakom čase opäť pokúsili vlaňajšiu dohodu oslabiť schválením návrhu na uvalenie nových sankcií na Irán za to, že pokračuje vo vývoji a testovaní balistických rakiet. Vodca republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy sa vyjadril, že Obamova vláda preukázala nezáujem o to, aby sa Irán zodpovedal za svoj program balistických rakiet, porušovanie ľudských práv a podporovanie terorizmu.
Členovia Obamovej Demokratickej strany označili návrhy republikánov za cynický pokus získať stranícky prospech v období, keď sa USA pripravujú na prezidentské voľby. Demokratický kongresman Eliot Engel z výboru Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci povedal, že takéto návrhy majú “nulovú šancu stať sa zákonom”, keďže je nepravdepodobné, že by ich odhlasoval aj Senát, a aj v prípade schválenia oboma komorami Kongresu by ich Obama takmer určite vetoval.
Irán a skupina šiestich veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – dospeli v júli 2015 ku konečnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní na túto tému. Na základe tejto dohody mali byť zrušené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa obáv Západu zameraný na získanie atómových zbraní.
