Dlho očakávaná 16-stranová správa OSN konštatuje, že na zvládnutie tejto komplexnej a bezprecedentnej úlohy je potrebných viac prostriedkov.
Niektorí kritici pritom previerky považujú za znak údajnej protiizraelskej zaujatosti v OSN. Ich zástancovia naopak tvrdia, že firmy musia niesť za svoju činnosť v osadách zodpovednosť a ich aktivity môžu prispieť k bezprávnemu konaniu voči Palestínčanom.
V správe sa neuvádzajú názvy spoločností. Píše sa v nej, že OSN už oslovila 64 spoločností, ale nezverejní žiadne mená dovtedy, kým neskontaktuje všetkých 206 organizácií.
Dovedna 143 z týchto spoločností má sídlo v Izraeli alebo v osadách a 22 v Spojených štátoch. Zvyšné pochádzajú z 19 krajín, okrem iného sedem z Nemecka a päť z Holandska.
Predjordánsko a východnú časť Jeruzalema obsadil Izrael počas tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967. Tieto územia majú spolu s pásmom Gazy tvoriť budúci palestínsky štát, o ktorého vznik sa Palestínčania už dlhodobo usilujú. Práve preto chcú, aby z Predjordánska odišli všetci izraelskí vojaci i osadníci.
Izrael rozlišuje medzi osadami povolenými vládou a nelegálnym osídlením, ktoré je legalizované dodatočne zákonom. Z medzinárodného hľadiska sú ale všetky takéto osady nelegálne a predstavujú prekážku pre blízkovýchodný mierový proces.
