Podľa Dwanovej prebieha vo všetkých štátoch disponujúcich jadrovými zbraňami program zameraný na modernizáciu tohto arzenálu, a mení sa tiež prostredie kontroly zbrojenia, za čo čiastočne môže strategické súperenie medzi Čínou a USA.
Tradičné mechanizmy na kontrolu zbrojenia narúša nový typ vojen, pri ktorých narastá prevaha ozbrojených skupín, síl súkromného sektoru a nových technológií, ktoré zahmlievajú hranicu medzi útokom a obranou, povedala Dwanová novinárom v Ženeve.
Zatiaľ čo rokovania o odzbrojení stagnujú dve desaťročia, zmluvu o zákaze jadrových zbraní podpísalo 122 krajín; sčasti z frustrácie a sčasti pre to, že uznali riziko hrozieb, dodala.
“Treba si skutočne uvedomiť, že riziká jadrovej vojny sú teraz značne vysoké, pričom hrozba použitia jadrových zbraní z dôvodov, na ktoré som poukázala, je momentálne vyššia než kedykoľvek od druhej svetovej vojny,” vyhlásila Dwanová.
Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (TPNW) z roku 2017 podporila Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), ktorá získala Nobelovu cenu mieru. Dokument dosiaľ podpísalo 70 krajín a 23 krajín ho aj ratifikovalo.
Proti zmluve sa však ostro stavajú USA, Rusko a ďalšie jadrové mocnosti.
“Ako o tom rozmýšľame a ako proti tejto hrozbe konáme, je podľa mňa veľmi dôležitou a naliehavou otázkou, o ktorej sa v Bezpečnostnej rade OSN plne neuvažuje,” zakončila Dwanová.
