Pred voľbami sa potenciálnych voličov snaží „naverbovať“ nielen reklama, ale aj politici, ktorí na seba vyťahujú najrozličnejšie špiny. Zdá sa ale, že občania sú celkom imúnni. Reklamné kampane na nich podľa denníka Sme výraznejší vplyv nemajú a problémom je aj to, že im chýba spomedzi nových strán favorit.
Isté to nemá ani Smer
O ďalšej budúcnosti Slovenska v časovom horizonte štyroch rokov nechce rozhodovať 1,8 milióna voličov a prieskumné agentúry odhadujú účasť na 52 až 60 percent. Istých voličov pritom nemá ani Smer, ani pravica. „Približne 53 percent je počet voličov, ktorí boli mesiac pred voľbami presvedčení, že pôjdu hlasovať. Ďalší to ešte zvažovali,“ vysvetlil sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK, s tým, že 53 percent je dolná hranica účasti. Haulík si myslí, že voliči sú z politiky znechutení ešte viac ako pred štyrmi rokmi, keď padla vláda Ivety Radičovej a verejnosť mátala kauza Gorila.
Svojimi voličmi si nemôže byť istý ani vládny Smer, lebo tí sú podľa Haulíka sklamaní z toho, že strana nedokázala vyriešiť všetky nastolené problémy. No stále platí fakt, že čím menej ľudí bude voliť, tým lepší výsledok to pre Smer znamená. V prípade stredopravých subjektov je podľa sociológa problém v tom, že nedokázali využiť štyri roky na svoje posilnenie.
Podľa Martina Slosiarika z Focusu môže o účasti na hlasovaní či výsledku rozhodnúť predsa len aj kauza proti niektorému z lídrov. Haulík si však myslí, že pokiaľ človek nevidí vo voľbách zmysluplnosť a nemá koho voliť, žiadna kampaň ho nepresvedčí. Tých je pritom celkom dosť, pričom sily spojili napríklad aj známe osobnosti v kampani Hráme o veľa.
