Zora Hesová v prvej časti svojho rozboru fám o moslimoch opísala, ako vyzerá skutočná moslimská populácia. Venovala sa tiež mýtom o no-go zónach, ktoré údajne fungujú predovšetkým vo Francúzsku a v Británii, a rozviedla aj myšlienku nadradenosti práva šaría nad právom jednotlivých štátov.
„Neustále počúvame, že moslimovia sa do Európy neintegrujú, rýchlo sa množia, žijú oddelene v akýchsi paralelných spoločnostiach, zavádzajú šaríu, presadzujú tzv. no-go zóny, ich tretia generácia sa radikalizuje, integračné modely zlyhávajú,“ píše Hesová s úmyslom osvetliť konkrétne tvrdenia.
Podľa odhadov žije v EÚ približne 20 miliónov moslimov, o ktorých sa však nedá tvrdiť, že by sa neintegrovali. „Prevažná väčšina moslimov pracuje, posiela deti do školy a platí dane,“ píše Hesová a dodáva, že podľa tvrdenia OECD moslimovia dokonca prispievajú do štátnej kasy viac, ako si z nej berú, a „sú prínosom pre hospodárstvo“. Zmieňuje sa aj o ich pôrodnosti, ktorá je vo všeobecnosti vyššia, no napriek tomu stabilne klesá, a to najmä v Európe.
„Problémy s integráciou moslimov sa nedajú merať. Moslimovia patria do všetkých spoločenských skupín a nežijú ako oddelená, viditeľná skupina, a ani sa do žiadnych väčších skupín neorganizujú.“ Moslimská cirkev vraj neexistuje a počty praktizujúcich vyznávačov islamu nie sú veľké.
Celý text si môžete prečítať TU
„Z asi štyroch miliónov nemeckých moslimov je len asi 15 percent členmi nejakej náboženskej obce, asi tretina chodí pravidelne do mešity a asi pätina detí má v škole hodiny náboženstva,“ vysvetľuje Hesová a dodáva, že vo Francúzsku je veriacich trochu viac. Štvrtina francúzskych moslimov pritom len pochádza z moslimského prostredia a je bez náboženského vyznania. „Neplatí, že každý Arab, Turek a Kurd je praktizujúcim moslimom.“
No-go zóny síce neexistujú, ale sú štvrte, kde je vyššia koncentrácia jedného etnika v podobnej sociálnej situácii. Tie sa nachádzajú vo väčších západoeurópskych mestách, ako sú Londýn, Birmingham alebo Paríž, ale nedá sa povedať, že by sa tam bála chodiť polícia.
„Problémom týchto get je tzv. sociálna pasca: kolotoč nepriaznivého sociálneho pôvodu, zlého školstva, nezamestnanosti, často posilnený o ,nesprávny‘ etnický pôvod, ktorý si medzigeneračne odovzdávajú z generácie na generáciu,“ vysvetľuje Hesová a porovnáva ich s rómskymi „getami“ v Českej republike. „Pravdou zostáva, že existujú ulice alebo štvrte, najmä v Británii, kde sa koncentrujú migranti s podobným etnickým pozadím a jazykom, že často nevolajú políciu, pretože svoje problémy riešia medzi sebou,“ dodáva.
Na záver sa venovala uplatňovaniu práva šaría. „Ďalší mýtus o presadzovaní práva šaría sa naopak opiera o reálny, avšak úplne legálny fenomén. V Británii existujú tzv. Muslim Arbitration Tribunals, mimosúdne tribunály bez súdnej právomoci, na ktorých sa s posvätením štátu a anglikánskej cirkvi riešia rodinné problémy podľa islamského (práva),“ píše Hesová a dodáva, že podobné inštitúcie má aj židovská obec.
autor: spa
