Detaily útoku či provokácie sú už známe. Ukrajina tvrdí, že plavbu zadržaných lodí oznámili v súlade s medzinárodnými zákonmi a so zmluvou o voľnom využívaní Azovského mora, o ktorej ešte bude reč. Ruská strana to vidí inak, vraj išlo o provokáciu a narušenie ruskej štátnej hranice. Grohmann cituje washingtonský think tank Jamestown Foundation, podľa ktorého je situácia v Azovskom mori napätá už dlhší čas. Na jar vraj začala ruská pobrežná stráž kontrolovať obchodné lode prechádzajúce Kerčským prielivom, a to spôsobom, pri ktorom bolo jasné, že je cieľavedome zdĺhavý. Podľa ruskej agentúry Interfax však situáciu zhoršilo a následné ruské kontroly spustilo zadržanie ruskej rybárskej lode Nord ukrajinskou pobrežnou strážou v marci 2018.
Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry vraj tieto kontroly už spôsobili straty v hodnote jednej miliardy hrivien a Jamestown Foundation spolu s ukrajinskými webmi tvrdí, že majú za cieľ destabilizovať sociálno-ekonomickú situáciu v mestách Mariupol a Berďansk. Podľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy sa Mariupol stal symbolom odporu proti Rusom, keď ho Ruskom podporované jednotky dobyli, ale následne sa z neho stiahli. Jamestown Foundation tiež tvrdí, že ruská pobrežná stráž kontroluje len lode, ktoré sa plavia do a z týchto ukrajinských prístavov.
Nie sú to len Ukrajinci, kto má v oblasti dopravné tepny. Cez ruské mesto Rostov nad Donom vedie kanál, ktorý spája Azovské more s Kaspickým, a cez Volgu sa dá dostať až do Baltického mora. „Týmto kanálom sa ročne prepraví približne 12 miliónov ton nákladu,“ píše autor článku a usudzuje z toho, že kontrola Azovského mora je kľúčová aj pre ruskú ekonomiku.
Pomery v Azovskom mori upravuje zmluva z roku 2003, v ktorej sa uvádza, že Azovské more a Kerčský prieliv sú historicky vnútorné vody Ruskej federácie a Ukrajiny a ich využívanie musí byť vymedzené dohodou podpísanou oboma stranami. Podľa tejto zmluvy majú všetky ukrajinské a ruské obchodné lode v Azovskom mori a Kerčskom prielive právo voľnej plavby. Vzhľadom na označenie za vnútorné vody nie sú medzi Ukrajinou a Ruskom ustanovené hranice.
Kameňom úrazu je podľa autora článku to, že Ukrajina uvažovala, že by od zmluvy z roku 2003 odstúpila, aj keď to potom odvolala. Z Azovského mora by sa tak stali medzinárodné vody a výsostné vody oboch štátov by siahali do vzdialenosti len 12 námorných míľ od pobrežia. Tiež by to znamenalo, že v Azovskom mori by mohli legálne pôsobiť lode NATO, čo by Ukrajina privítala. Podľa autora článku sa Ukrajina stále obáva, že sa Rusko nevzdalo myšlienky vytvoriť suchozemský koridor na Krym vojenskou cestou. „Celý problém v oblasti sa teda dá označiť tak, že Rusko chce z Azovského mora urobiť ,ruské jazero‘, Ukrajina naopak medzinárodné vody prístupné aj lodiam NATO,“ zhŕňa autor.
Pôvodný článok nájdete na webe Armádní noviny.
