O čo ide Rusom? Prečo zaútočili v Sýrii práve teraz? Prečítajte si, čo je za tým

2. 10. 2015 17:00

Situáciu v Sýrii, z ktorej pochádza najviac utečencov prichádzajúcich do Európy, začali tento týždeň vo veľkom riešiť Rusi. Do krajiny zmietanej občianskou vojnou a konfliktom s Islamským štátom (IS), ktorý si na veľkej časti územia Sýrie založil samozvaný kalifát, poslala Moskva stíhačky a začala riešiť konflikt po svojom.

O čo ide Rusom? Prečo zaútočili v Sýrii práve teraz? Prečítajte si, čo je za tým
Foto: SITA
Popis: Letecký útok armády Ruska v Sýrii

Ešte pred stredajším začiatkom náletov na pozície ozbrojencov v Sýrii sa stalo niečo veľmi neobvyklé vo vzťahoch medzi Ruskom a USA. Nestáva sa často, aby boli ruskí generáli prítomní na americkej ambasáde v Bagdade. Neštandardná situácia v Sýrii a Iraku si však tentokrát vyžiadala aj neštandardné kroky zo strany Moskvy a Washingtonu. Do centrály americkej diplomacie v irackom hlavnom meste pricestovala v stredu ruská delegácia, ktorá však neprišla na konzultácie či priateľské rozhovory o situáci, ktorá vládne vo vojnou zmietaných oblastiach. Ruskí generáli prišli, aby diplomatov USA varovali, že presne o hodinu začnú bombardovať ciele v Sýrii.

„Pre bezpečnosť všetkých zainteresovaných, by bolo lepšie, aby letecké sily USA nestáli v ceste a prerušili svoju kampaň v Sýrii,“ uviedla v stredu tesne pred náletmi ruská delegácia na americkej ambasáde v irackom Bagdade.

Presne hodinu po stretnutí amerických diplomatov v Bagdade a vojenských veliteľov z Moskvy udreli ruské stíhačky na pozície v samotnom srdci Sýrie. To bol začiatok celej ruskej operácie v krajine, ktorej napriek neutíchajúcim bojom stále vládne prezident Bašar Asad. Práve jeho osoba je kameňom úrazu v debatách svetových mocností o tom, ako ukončiť vojnu, ktorá zmieta Sýriou od roku 2011. USA sú totiž rázne proti Asadovi, ktorého roky obviňujú z porušovania ľudských práv a Rusi naopak prišli s riešením, ktoré zahŕňa práve podporu jednotiek verných Asadovi v boji proti radikálom z Islamského štátu.

Ruská pomoc nie je nezištná

Z laického pohľadu by sa mohlo zdať, že sa Rusko iba snaží prispieť k riešeniu konfliktu, ktorý už štyri roky ničí Sýriu, faktického spojenca Moskvy. Damask teraz dostal plnú podporu Kremľa a tá už neznamená len posielanie zbraní, rakiet a munície, ale od tohto týždňa už aj ostré bojové akcie na sýrskom území. Do náletov sa zapája približne 20 ruských bojových stíhačiek, ktoré chránia protilietadlové systémy. Podľa denníka The Telegraph je na území Sýrie v týchto chvíľach 500 až 2 000 ruských vojakov.

Armádna operácia takého rozsahu je na ruské pomery nevídaná. Ide o najväčší vojenský zásah mimo území bývalého Sovietskeho zväzu od roku 1989. Navyše, je to vôbec prvý vojenský zásah Ruska na Blízkom východe od roku 1941, keď sa Moskva spojila s Londýnom v invázii do Iránu. Na takýto doslova historický zásah v Sýrii preto musel mať ruský prezident Vladimir Putin veľmi dobré dôvody a tie nie sú podľa Západu vôbec nezištné. Rusko a USA majú pritom v Sýrii spoločného nepriateľa, ktorým je Islamský štát, ale ich ciele sú úplne odlišné.

Qui bono?

V prípade útoku ruských ozbrojených síl na pozície v Sýrii je otázka, prečo to Rusi robia a komu to prospeje? Svetové médiá sa touto témou zaoberajú od chvíle, keď Moskva oznámila letecké útoky. Podľa viacerých nejde Putinovi v Sýrii ani zďaleka o to, aby porazil Islamský štát alebo dokonca zastavil exodus Sýrčanov za hranice. Denník Guardian prináša informácie, že už dávno nejde len o spor medzi USA a Ruskom o mocenskú nadvládu nad Sýriou. Kým USA chcú spolu s Veľkou Britániou za každú cenu zvrhnúť prezidenta Asada, Rusko ho chce udržať pri moci, ako svojho strategického spojenca v blízkovýchodnom regióne. Na tento účel využíva Moskva podľa Guardianu práve konflikt s Islamským štátom a ospravedlňuje svoje útoky na pozície v Sýrii bojom proti militantom z tejto radikálnej organizácie.

Na koho naozaj útočia?

Moskva deklaruje letecké nálety, ako pomoc sýrskej armáde v boji proti spomínaným radikálom z Islamského štátu. To však nie je celkom pravda. Objavili sa totiž informácie, že ruské bojové stíhačky zasiahli ciele aj v oblastiach, ktoré nemá pod kontrolou Islamský štát. Ruské ministerstvo obrany však trvá na tom, že terčom útokov sú len pozície islamských radikálov. „Ruské lietadlá podnikli s chirurgickou presnosťou vzdušné operácie výlučne proti pozemným cieľom Islamského štátu,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konšenkov. To je však v rozpore s informáciami, ktoré krátko po bombardovaní priniesli zahraničné médiá. Útoky totiž zasiahli ciele v západnej časti mesta Homs, ktorú údajne nemajú pod kontrolou ozbrojenci z IS. Práve mestá Homs a Hamá, ktoré sa stali aj terčom ruských náletov, sú navyše baštou Asadovych odporcov, ktorí však nepatria k IS.

Práve ciele mimo oblasť kontrolovanú Islamským štátom, ktoré ruské stíhačky zasiahli, budia USA podozrenie z toho, že Moskva sa iba snaží potlačiť odpor voči prezidentovi Asadovi a boje proti IS využíva len ako zásterku. Okrem Islamského štátu totiž v Sýrii od roku 2011 bojujú aj odporcovia prezidenta, ktorí sa ho snažia zvrhnúť a práve tomu sa Moskva snaží zabrániť.

Hrozí vyostrenie konfliktu

Expert na Blízky východ Georgy Mirsky v rozhovore pre britský The Telegraph uviedol, že Asadova armáda postupne prehráva vojnu. „Zostáva im už len necelá pätina územia štátu a strácajú ďalšie mestá,“ povedal Mirsky. Podľa neho to môže znamenať nebezpečný obrat v sýrskom konflikte, v ktorom hrá teraz Rusko rozhodujúcu úlohu. Ruská prítomnosť v Sýrii je podľa experta jasným signálom pre Západ, ktorý hovorí: „Nedovolíme, aby Asad padol, dáme mu všetko, čo potrebuje, aby prežil a vám by to malo byť jasné."

Takýto postoj Ruska môže podľa niektorých vyhrotiť už aj tak napäté vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Celú situáciu navyše komplikujú prekvapenia, ktoré vyťahujú obe strany z rukáva. Putinove náhle rozhodnutie zasiahnuť v Sýrii podľa niektorých pozorovateľov prekvapilo USA a podobne prekvapila aj minulotýždňová dohoda medzi Sýriou, Irakom a Iránom o vzniku centra na zdieľanie informácií o Islamskom štáte a postupe proti nemu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Tóth mi volal, či by som nevedel pomôcť Kočnerovi, vypovedal Bödör

10:39 Tóth mi volal, či by som nevedel pomôcť Kočnerovi, vypovedal Bödör

Nitriansky podnikateľ Norbert Bödör na súde poprel, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na sledova…