„Od Angely Merkelovej bolo pozvanie pre utečencov dobrým strategickým krokom. Nechceme predsa nekontrolovateľné násilie na hraniciach, snažíme sa o mier v Európe. Navyše ľudia sú ľudia. To je o humanite, a nie o náboženstve či rase,“ vyhlásil pri stretnutí, ktoré zorganizovala Asociácia pre medzinárodné otázky, Markus Löning.
Ide o bývalého splnomocnenca nemeckej vlády pre ľudské práva a humanitárnu pomoc a staronového podpredsedu Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). Hovorilo sa hlavne o migračnej kríze a ľudských právach.
Problémy s ubytovaním
Pracoval vo vláde nemeckej kancelárky a cíti, že je Merkelová na správnej ceste, aj keď má k jej rozhodnutiu čiastkové pripomienky. „Jej pozvanie nebolo až takým hnutím srdca. Nikdy nehrá s emóciami, ale má, naopak, rokmi vytvorenú strategickú líniu,“ povedal a na otázku, prečo sa v tomto kontexte veľmi neradila s partnermi, odvetil: „Mala to prediskutovať, ale musela prijať rýchle rozhodnutie.
Času na debaty bolo málo, tak zvolila cestu solidarity. V tom konala správne.“ Nemecko má vraj pre utečencov niekoľko výhod, napríklad ide o otvorenú a bohatú spoločnosť.
Prílev migrantov však plodí veľa administratívnych problémov. „Nedarí sa ich ubytovať. V Berlíne sa nám schádzajú na staré letisko uprostred mesta. Inak žijú v prázdnych školách, domoch a v telocvičniach.
Nedávno som sa bavil s kamarátom, ktorý to má v Berlíne na starosť, a hovoril, že máme v jednom zákone pre mimoriadne situácie legálnu možnosť ísť za majiteľom prázdneho domu, aby ho prenajal, keď ho administratíva potrebuje, a on to musí urobiť. Zatiaľ som o takej situácii nepočul, ale je to možné,“ dodáva.
Teroristi v Európe
Jeho brat žije v Paríži, k Francúzom cíti obrovské priateľstvo a nedávne teroristické útoky ho doslova šokovali. Nemyslí si však, že by dobrou taktikou, ako zničiť Islamský štát, boli vojenské pozemné operácie.
„Nie som proti armáde, občas ju potrebujeme. Musíme si ale položiť otázku, či po bojových misiách nezostali krajiny ešte v horšom stave, než boli pred tým. Napríklad Afganistan alebo Irak. Vidím, ako sa s podobnými vojnami vytvára viac obetí, zranených, strachu, utečencov a samotnú situáciu to nevyrieši.
Podľa mňa je potrebné seriózne rokovať so spojencami napríklad z Perzského zálivu, aby teroristov prestali podporovať. Tiež je nutné lepšou informovanosťou zničiť alebo stlmiť propagandu Islamského štátu,“ vysvetľuje.
Podľa neho sú na vine aj tajné služby, lebo málo spolupracujú: „Nie je možné preveriť milión ľudí počas pár dní. A je zrejmé, že sa s utečeneckou vlnou dostanú do Európy aj nejakí idioti a nebezpeční ľudia. Tých ale aj tak žiadnym plotom nezastavíte. Útočníci v Paríži navyše boli občania krajín Európskej únie. Je potrebné, aby tajné služby spolupracovali, a nie si niektoré informácie zatajovali. Pracujú na národných princípoch, čo je dnes už prežitok.“
Bezvízový styk pre Turkov
Európa vraj platí pre nedôveru Turecku vysokú cenu. „Je potrebné zlepšiť vzťahy s Tureckom. To bolo debát pre členstvo Turecka v EÚ. Stále nie, nie, nie, my vás nechceme, ale nikto neponúkol žiadnu alternatívu vývoja.
Turecko je spojenec v NATO a s Nemeckom je spojené cez rodiny nemeckých Turkov, ale aj ekonomicky. Až šesťtisíc nemeckých podnikov investuje v Turecku.
Erdogan urobil veľa krokov k demokracii a lepšej spoločnosti. Sloboda médií a správanie ku Kurdom sa naopak zhoršili. Je potrebné to riešiť, nie trhať vzťahy,“ hovorí s tým, že je teraz čas, aby EÚ zaviedlo pre Turkov bezvízový styk.
Tureckému prezidentovi Erdoganovi je potrebné ukázať, že je aliančným partnerom. Na druhej strane je možné udržiavať aj dobré vzťahy s Ruskom a nemiešať Ukrajinu so Sýriou.
„Musíme ale vedieť, že Putinove záujmy nie sú našimi. Chce rozštiepiť EÚ, získať si priateľov na Západe, zachovať Asadov režim, vytvoriť si dobrú pozíciu na Strednom východe. Jednoducho je potrebná opatrnosť.
Putin nie je priateľ a so zostreleným bombardérom chcem veriť Erdoganovi. Veď Rusi lietali neďaleko pobaltských krajín, Švédska a Nórska. Vždy simulujú ohrozenie,” opisuje.
Populisti žijú zo strachu
Nedávno vraj presunul svoju kanceláriu do berlínskej štvrte, kde žijú hlavne Turci.
„Je to úžasné miesto, mám to tam rád. Najväčšia chyba, akú by sme mohli s utečencami urobiť, by bolo obmedziť ich pobyt na krátky časový úsek, napríklad pol roka. Musíme im jasne vysvetliť, že tu budú môcť byť tak dlho, ako budú chcieť. V tom prípade sa budú chcieť učiť jazyk, pracovať a zapojiť sa do života krajiny,“ myslí si.
Strachu z migrantov veľmi nerozumie, lebo Európa bola vždy spojená s migráciou. „Západná spoločnosť sa vyrovnáva s migráciou stále. Po rozpade kolonializmu, nadobudnutiu nezávislosti rôznych krajín, po druhej svetovej vojne. Strach v spoločnosti nie je na mieste. Na ňom sa totiž pasú rôzni populisti bez morálnych kvalít.
Je potrebné byť pozitívny a ukázať perspektívy, čo robí napríklad aj český premiér. Vážim si ho. Každý vie, že táto cesta nebude ľahká, ale môžeme ju podstúpiť, môžeme ľuďom pomôcť.
To nie sú teroristi, čo sem prichádzajú, ale ženy s deťmi, ktoré sú terorizované Asadovými bombami a bojovníkmi Islamského štátu,“ dopĺňa Markus Löning s tým, že nie je možné všade vystavať ploty, aby sa potom ľudia topili v Stredozemnom mori. Musí sa nájsť zlatá stredná cesta medzi ochranou hraníc a ochranou ľudských životov.
