O akých móresoch je vlastne Lisabonská zmluva? Malé členské štátiky by mali radšej viac držať spolu

    0
    Vlajka EÚ (Autor: repro youtube, mg)
    Príkladom toho, ako to v EÚ funguje, je aj nedávne rokovanie Rady ministrov. Rozodovanie o kľúčových otázkach sa totiž bude konať podobným spôsobom. Na Rade ministrov alebo samite premiérov. Vo svojom názore na portáli pravda.sk o tom píše Michael Augustín.

    Malé krajiny prichádzajú o slovo

    Podľa Lisabonskej zmluvy sa predpokladá, že v otázkach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa bude v Európskej rade rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Tak to bolo aj minulý mesiac, keď sa hlasovalo o pridelení kvót, voči čomu niektoré krajiny vyjadrili nesúhlas, ale nebolo im to nič platné, pretože ostatné krajiny ich jednoducho prehlasovali. A to bol aj prípad Slovenska, ktoré sa tvrdošijne stavia voči povinným kvótam. 
     
    „Od novembra 2014 sa v rade uplatňuje nový postup hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Pri tvorbe rozhodnutí tak prichádza o silu slovo, ktoré mali malé členské krajiny,“ uvádza na pravú mieru Augustín. Týka sa to teda aj Slovenska. Štáty si potom hľadajú spojencov, aby vytvorili buď blokujúcu menšinu, alebo presadili rozhodnutia tzv. dvojitou väčšinou. Podľa Augustína sa však východná časť únie bude musieť naučiť držať viac spolu. Príkladom je aj V4, v rámci ktorej sme mali istú dohodu, no Poľsko sa napokon rozhodlo s kvótami súhlasiť. Ktovie, prečo.

    Merkelovej telefonáty

    O kľúčových otázkach sa teda bude rozhodovať na medzinárodnej úrovni, ako je napríklad stretnutie premiérov v Európskej rade, čo umocnila aj Lisabonská zmluva. Telefonáty Angely Merkelovej svojim politickým kolegom napokon sami svedčia, ako sa v skutočnosti rozhoduje. Ako informoval denník Pravda, Merkelová mala údajne volať Donaldovi Tuskovi, aby presvedčil svoju krajanku, poľskú premiérku Ewu Kopaczovú, aby Poľsko súhlasilo s kvótami. Merkelová volala aj Ficovi, tam však neuspela. 
     
    Teóriu medzivládneho prístupu sformulovali Stanley Hoffman a Andrew Moravcsik a zatiaľ to vyzerá tak, že má najbližšie k fungovaniu EÚ, myslí si Augustín. „Zavádzanie demokratických prvkov zvýšením zákonodarných kompetencií europarlamentu alebo posilnenie hlasu európskej verejnosti na úkor expertného, úradníckeho či medzivládneho rozhodovania zostáva hudbou ďalekej budúcnosti,“ predpovedá Augustín.
     
    Celý názor Michaela Augustína si môžete prečítať TU
     
    - Reklama -