„Ruská kampaň v Sýrii sa stala ďalším míľnikom v premenlivom prostredí svetovej politiky,“ napísal Lukjanov. Následky pocítia nielen samotné krajiny v regióne, ale aj celý nasledujúci politický vývoj. Moskva sa totiž vydala na cestu, ktorú si od operácie Púštna búrka nárokovali len USA: „Právo použiť silu pre dosiahnutie svetového poriadku. Inými slovami, funkcia ,svetového policajta‘.“
Bojovať za mier mohli totiž donedávna práve iba USA a ich spojenci. Teraz sa k nim však vstupom do Sýrie pridalo aj Rusko a ukázalo cestu k riešeniu celého konfliktu. Lukjanov naznačil, že zároveň môže ísť aj o koniec „humanitárno-ideologického“ prístupu k zvládaniu kríz.
„Až donedávna boli tými najdôležitejšími prvkami diskusií týkajúcich sa občianskych vojen, obvinenia zo zločinov proti ľuďom, násilného potlačenia protestov a tak ďalej,“ poznamenal a dodal, že vodca národa, ktorému prischli tieto nálepky, tak z pohľadu sveta automaticky stráca legitimitu a nie je vhodné s ním vôbec komunikovať.
A presne v takejto pozícii je podľa neho Baššár Asad. „Pred dvoma rokmi označili Liga arabských štátov a niekoľko európskych vlád sýrsku opozíciu za legitímneho predstaviteľa ľudu, čím tento status odobrali oficiálnej vláde,“ pripomenul Lukjanov. To sa však zmenilo a dnes už neexistuje iná možnosť, než začať so „zločineckou vládou“ komunikovať.
Celý text si môžete v ruštine prečítať TU.
Lukjanov sa zmienil aj o nedávnom stretnutí krajín sveta vo Viedni, na ktorom sa vedľa seba posadili aj Irán a Saudská Arábia. Koniec rokovaní bol totiž otvorený, ale nikto presne nevie, ako sa nakoniec všetko uskutoční. Pre Rusko by bolo z jeho pohľadu najlepšie začať sa dištancovať od Asada a vrátiť sa do úlohy regionálneho poradcu.
„Takýto postup sa však nestretne s pochopením ani zo strany Asada, ani zo strany Iránu. Pre Teherán je totiž životne dôležité zachovať súčasný režim a akákoľvek jeho zmena by bola pre iránsku nadvládu v Sýrii smrtiaca,“ uviedol Lukjanov. Sýria je totiž kľúčová pre spor medzi dvoma odvekými nepriateľmi – Iránom a Saudskou Arábiou.
A Rusko má tým pádom na starosti nasledujúce: Zabezpečiť svoju vlastnú prítomnosť v budúcnosti Sýrie, nerozvadiť sa s Iránom, ale zároveň sa nestať vykonávateľom jeho záujmov tak, ako to robili USA pre Saudskoarabov.
Rusko sa podľa Lukjanova rozhodne nechce stať „svetovým policajtom“, aj keď na to má dosť veľké predpoklady. Keby k tomu však niekedy došlo, je nutné počítať s tým, že USA to určite nenechajú bez povšimnutia.
autor: spa
