Nórska vláda sa ocitla v nemilosti. Môžu za to deportácie utečencov do Ruska

    0
    Dánska polícia prehľadáva autá na hraniciach s nemeckom (Autor: SITA)

    Cirkev a ľudskoprávne organizácie ostro zaútočili na rozhodnutie nórskej vlády deportovať utečencov späť do Ruska. „Je prekvapujúce, že vláda koná tak brutálne,“ povedal pre nórsku televíziu biskup z Borge Atle Sommerfeld. „Ľudská dôstojnosť je narušená. Cena človeka je nekonečná bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza,“ vyjadril sa Olav Øygard, biskup z Nord-Hålogalandu.

    Počas uplynulého týždňa dochádzalo v detenčnom utečeneckom tábore v nórskom meste Kirkenes neďaleko ruskej hranice ku zmätočným scénam. Plánované deportácie utečencov späť do Ruska boli opakovane odkladané. Utečencov na krátky čas zatkli a potom zase prepustili potom, čo nórski opoziční politici ostro skritizovali vládnu politiku deportácií.

    Avšak v utorok večer bolo z Nórska do ruského Murmanska deportovaných 13 žiadateľov o azyl. Medzi nimi bol utečenec z Jemenu, ktorého prípad vyvolal v severskej krajine ďalšie silné pochybnosti o tom, či je Rusko pre utečencov skutočne bezpečnou krajinou. Nórsko neposiela jemenských utečencov späť do Jemenu, pretože túto krajinu považuje za príliš nebezpečnú.

    Britský The Guardian uvádza niekoľko konkrétnych prípadov deportovaných utečencov. Dvadsaťdeväťročného Abdullaha odviezli do Murmanska, kam dorazil v stredu, v mraze. Teplota sa pohybovala okolo -30 stupňov Celzia. Jeho dočasné ruské víza, ktoré mu umožnili vstup do Nórska, vypršali v ten deň. Abdullah bol nútený prespať v mraze na ulici a potom sa zo zúfalstva udal polícii. Moskovský súd ho pokutoval sumou 5 000 rubľov a vyhostil ho z Ruska. Abdullah má 10 dní na to, aby sa odvolal.

    Celý článok v angličtine TU.


    „Rusko protizákonne navracia osoby, ktorým bol odmietnutý azyl, do ich krajiny pôvodu, ak nemajú peniaze a víza na cestu do tretej krajiny,“ uvádza portál. Abdullahov právnik v Osle Mohammad Ahsan Rashid konštatoval, že jeho deportácia do Jemenu bude znamenať, že „Nórsko ho posiela na istú smrť“. Jelena Burtinovová z organizácie Občianska pomoc v Moskve zase upozorňuje, že utečenci žiadajúci o azyl v Rusku čelia mnohým prekážkam. „Obyčajne je im azyl zamietnutý, sudcovia sa stavajú na stranu imigračnej služby.“

    Európsky súd pre ľudské práva kritizoval Rusko za vrátenie ľudí do krajín, kde im hrozí mučenie alebo neľudské zaobchádzanie. Ešte v októbri súd odsúdil Rusko za to, že deportovalo troch žiadateľov o azyl do Sýrie.

    Približne 80 utečencov, väčšinou zo Sýrie a z Afganistanu, stále čaká v tábore v Kirkenes na deportáciu do Ruska. V nedeľu dostali z tábora priepustku. Najbližšie mesto je však vzdialené asi 20 km a nie je tam žiadna doprava. Utečenci sa posťažovali reportérom, že v detenčnom stredisku nemajú dostatok potravín a nie sú tam žiadne lieky.

    Sudánsky študent Ahmed Isam napísal list nórskej ministerke pre imigráciu Sylve Listhaugovej, že zaobchádzanie v detenčnom tábore mu „pripomína, ako bol mnohokrát zatknutý represívnym sudánskym režimom za svoj pokojný aktivizmus a za obranu svojich práv a práv utláčaných ľudí“.

    V Nórsku požiadalo o azyl v roku 2015 približne 31 000 ľudí, 18 431 z nich dostalo v krajine trvalý pobyt a 7 825 ľudí vrátane 500 detí bolo odmietnutých.

    - Reklama -