Prieskum verejnej mienky realizovaný spoločnosťou Infratest dimap pre televíziu ARD prebehol prostredníctvom telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 004 občanov Nemecka starších ako osemnásť rokov v prvých dvoch dňoch tohto mesiaca. Nemeckí voliči aj napriek snahe vlády čeliť migračnej vlne strácajú voči jej opatreniam dôveru a dramaticky klesá aj ich viera v kancelárku Angelu Merkelovú a jej optimistický slogan „Wir schaffen das“ (Zvládneme to). V súčasnej chvíli je s jej politikou spokojných len 46 % voličov, pritom ešte pred niekoľkými mesiacmi jej dôverovalo 65 % ľudí.
Podľa zverejneného grafu je zrejmé, že prepad obľúbenosti kancelárky úzko súvisí s jej prisťahovaleckou politikou otvorených dverí. Aj keď vláda v uplynulých týždňoch prijala v oblasti migračnej politiky niekoľko sprísňujúcich opatrení a samotná Merkelová vyjadrila presvedčenie, že po skončení vojny sa väčšina utečencov vráti späť do svojich domovov, voliči na tieto zmeny veľmi pozitívne nereagujú. Merkelová tak dosiahla v očiach voličov najhoršie hodnotenie za ostatných päť rokov. V novom roku sa navyše prepad jej preferencií stále prehlbuje. Napríklad ešte minulý mesiac kancelárke dôverovalo 58 % Nemcov.
Vrásky na čele však nemá len samotná kancelárka Merkelová, ale aj jej stranícki kolegovia z CDU/CSU. Keby sa voľby konali budúcu nedeľu, získali by kresťanskí demokrati len 35 % hlasov, čo je o štyri percentá menej ako v januári. Svoje dlhodobé maximum dosiahla CDU/CSU v septembri minulého roka, keď ju voliči v prieskume verejnej mienky ocenili 42 percentami. Súčasné volebné preferencie vládnucej strany sa tak pomaly začínajú približovať k jej dlhodobému minimu z volebného roku 2005, keď kresťanskí demokrati získali iba 30 % hlasov a skončili v poradí strán až druhí za SPD.
V prípade koaličnej SPD nie je prepad až taký zreteľný, ale aj jej preferencie v ostatných mesiacoch stagnujú a na výsledok nad 30 % môžu socialisti, vedení vicepremiérom Sigmarom Gabrielom, len spomínať. Na druhej strane chaos spôsobený migračnou krízou a neschopnosť nemeckých mainstreamových politikov pomenovať problémy pravým menom hrajú do karát opozičnej Alternative für Deutschland (AfD), ktorej odmietavé postoje k súčasnej prisťahovaleckej politike krajiny oveľa viac odrážajú postoje obyčajných Nemcov. AfD je v súčasnosti na svojom maxime a vo voľbách by podľa aktuálneho prieskumu získala 12 %, čím by sa stala treťou najmocnejšou stranou v Bundestagu a predstihla by napríklad aj v Nemecku tradične silných Zelených o dve percentá.
Celonárodné voľby sú síce ešte ďaleko a budú sa konať až v lete budúceho roka, ale už o päť týždňov dajú voliči politikom vysvedčenie v regionálnych voľbách v Bádensku-Württembersku, Porýní-Falcku a Sasku-Anhaltsku. Keby kresťanskí demokrati v týchto troch spolkových krajinách výrazne neuspeli, bola by podľa mnohých expertov pozícia kancelárky Merkelovej vážne ohrozená. S nemeckou vládou vyjadrilo v prieskume spokojnosť len 37 % z oslovených respondentov, čo predstavuje v porovnaní s januárom výrazný pokles o jedenásť percent. Úplne spokojné je len jedno percento voličov. Podiel nespokojných voličov v každom prípade stále rastie.
Výrazne najslabšiu podporu majú vládne strany v oblasti prisťahovaleckej politiky, kde schvaľuje ich kroky len 18 % Nemcov, naopak 81 % s nimi nesúhlasí. Tretinovú podporu má vláda v tomto smere aspoň u voličov Zelených a CDU/CSU. V prípade voličov koaličnej SPD je dôvera vo vládnu prisťahovaleckú politiku ešte o percento pod priemerom. Voliči Alternative für Deutschland sú v tejto záležitosti zajedno, migračnú politiku vlády odmieta 100 % z nich.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
