Nigel Farage ako jediný európsky politik zavítal na predvolebnú kampaň Donalda Trumpa, v jednej chvíli sa o ňom dokonca hovorilo ako o možnom britskom veľvyslancovi v Spojených štátoch. Obojstranne vrelý vzťah však teraz narušilo Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na jednu z Asadových leteckých základní v rámci odvety za údajné použitie chemických zbraní. Farage kritizoval útok bezprostredne po jeho oznámení a svoj názor naň doteraz nezmenil.
Farage pripomenul z jeho pohľadu podobnú situáciu v Iraku a Líbyi, kde na nátlak Západu odstránili vodcov krajín. „Pred inváziou do Iraku v roku 2003 sa hovorilo, že Saddám Husajn použil v Iraku chemické zbrane proti Kurdom. Vraj keď bude odstránený, stane sa z Iraku pokojná a stabilná krajina. To isté sa opakovalo pred šiestimi rokmi v prípade Líbye a Kaddáfího. Nemusíme týchto diktátorov milovať, ale oni sú sekularisti a nemali nič spoločné s islamizmom,“ podotkol.
„Západ sa Husajna a Kaddáfího zbavil, čím otvoril bránu Islamskému štátu do oboch krajín. Obávam sa, že v súvislosti so Sýriou a Asadom počujem úplne rovnaké argumenty. Ak má americká vláda nezvratné dôkazy o použití chemických zbraní a raketový útok na Asadovu základňu bol zamýšľaný ako varovanie, tak voliči a priaznivci Donalda Trumpa sa nemusia vôbec znepokojovať. Ale ak ide o začiatok invázie s cieľom zosadiť Asada, Trumpovi priaznivci by si mali robiť starosti,“ pokračoval.
„Nech už je Asad akýkoľvek, bojuje s Islamským štátom dvadsaťštyri hodín denne a na to by sme nemali zabúdať. Najväčšiu hrozbu pre západný svet však podľa môjho názoru predstavuje islamský terorizmus. Ja, samozrejme, presne neviem, aké dôkazy viedli prezidenta Trumpa k tomu, aby urobil také rozhodnutie. Ale história nás učí, že keď sa zbavíte sekulárnych diktátorov, situácia sa vždy len zhorší,“ uviedol Farage.
autor: Josef Provazník
