„Bolo by ideálne, keby takýto návrh zákona opäť prešiel ústavnou väčšinou. Pokiaľ sa tak nestane, budeme sa pýtať prečo,“ uviedol poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). Je presvedčený, že návrh nemusí vyhovovať všetkým politickým stranám, isté pravidlá by však podľa neho mali platiť. V rámci rozpravy preto očakáva vášnivú diskusiu, sám si však chce počkať na konkrétny návrh zákona, keďže v súčasnosti sa hovorí o viacerých alternatívach.
Súhlasí s ním aj koaličný kolega Tibor Bernaťák z SNS. „Samozrejme, bolo by to ideálne, keby tento návrh prešiel ústavnou väčšinou,“ povedal Bernaťák. Všetko však ukáže fakt, ako sa k tomu postavia opoziční poslanci a či budú mať záujem o konštruktívne rokovania. Podľa Bernaťáka má ísť ale hlavne o vytvorenie „jedného normálneho politického systému“ s jasnými pravidlami a kritériami. Cieľom tiež je, aby boli strany otvorené pre každého, kto by chcel do nich vstúpiť, teda nie, aby boli „uzatvorenou sektou“.
O prijatí konsenzom a o hľadaní spoločného kompromisu v súvislosti s prijímaním zákona hovorí aj opozičný poslanec Martin Klus (SaS). „Ak okrešeme návrh do takej podoby, ktorý by naozaj zlepšil fungovanie politického systému, nevidíme dôvod na to, aby sme to nepodporili,“ pripustil Klus. Zatiaľ však podľa neho tomu nič nenasvedčuje. Skôr sa totiž obáva, že koalícii sa opäť podarí zákon presadiť. Podobne ako v prípade rokovacieho poriadku, teda proti vôli opozície. „Toto bude to najhoršie, čo sa môže politickému systému na Slovensku stať,“ myslí si Klus.
Prístupnosť k určitej zmene pripúšťa aj poslanec OĽaNO Richard Vašečka. Poukazuje však na to, že mnohé kľúčové veci demokracie sa na Slovensku prijímajú jednoduchou väčšinou, teda dosiahnutím 76 hlasov. Ako príklad uvádza rokovací poriadok alebo volebný systém. „Ja by som sa to odvážil nazvať, že je to politické znásilnenie,“ tvrdí Vašečka.
Za nestabilitou sú vraj neštandardné strany
Nový návrh o politických stranách si zrejme vyžiadala táto doba. Takto to vníma poslanec Smer-SD Dušan Jarjabek. “A tá doba si to vyžiadala z toho dôvodu, že stabilita spoločnosti je taká, aká je. To znamená, veľmi pokrivkáva,” tvrdí Jarjabek. Za nestabilitou spoločnosti vidí tzv. neštandardné strany, čo je možné vnímať aj na Slovensku. Je totiž presvedčený, že spoľahnúť sa dá len na štandardné politické strany. “Že predseda strany vie, čo robí predseda klubu a predseda klubu alebo klub vie aspoň trošku garantovať to, čo robí predseda,” priblížil Jarjabek.
Práve to má byť podľa neho dôvodom na zmenu platných pravidiel, a teda ak je to možné, spraviť z neštandardných strán aspoň trocha štandardné strany. Napríklad aj preto, aby mali politické strany príslušníkov zodpovedných za danú stranu. Prípadne, aby mali svoje štruktúry na to, aby mohli fungovať. “A to sú práve tie štandardné strany, ktoré vám zariadia to, že keď sa na niečom dohodnete s predsedom, tak to platí,” doplnil Jarjabek.
Opozičné SaS vníma diskusiu v prvom rade o slobode. Podľa poslanca Martina Klusa by sa mala každá strana slobodne rozhodnúť, aký chce mať systém členstva, vnútorné štruktúry, či to, koľko členov je pre ňu optimálny počet. “Mentorovať to zo strany súčasných vládnych strán považujeme za nesprávne a nevhodné,” zdôraznil Klus. Pozornosť pritom upriamuje na súčasný trend v mnohých európskych krajinách, kde sú štandardné strany na ústupe. “Tiež hovorím, že to nie je v prospech politického systému, ale je takáto doba a my sme nositeľmi tej doby,” doplnil Klus.
Podobne to vníma aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka. “Nezdá sa vám to arogantné, aby Smer alebo SNS by malo rozhodovať v demokratickej spoločnosti o vnútorných záležitostiach OĽaNO, ktoré prebiehajú úplne striktne podľa zákona?” pýta sa Vašečka. Má skôr dojem, ako by niektorým politickým stranám dochádzal dych a v aktuálnych podmienkach nezvládajú viesť férovú politickú súťaž. Za vtip pritom považuje, že zárukou stability majú byť strany ako Smer či SNS, a tým, že OĽaNO nie je, je spoločnosť nestabilná a vzniká extrémizmus. “Predložte to (návrh) do parlamentu, otvorme diskusiu, už rok o tom hovoríte. Bude prvé čítanie, druhé čítanie, my sa k tomu vyjadríme,” vyzval Vašečka SNS s tým, že verí vo vecnú diskusiu.
Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák oponuje, že zákonom nikto nikomu nič neprikazuje. Iba majú napríklad pocit, že niektoré politické strany neumožňujú byť ich členom každému, kto by o to mal záujem.aty poslancov rieši komisia.
Horúca téma poslameckých platov
V diskusii sa hovorilo aj o horúcej téme z konca minulého roka, teda o platoch poslancov, ktorí v súčasnosti podľa moderátora relácie zarábajú približne 3 500 eur, pričom priemerná mzda v hospodárstve je menej ako tisíc eur, navyše 70 percent Slovákov ju nedosahuje.
„V súčasnosti určite nie sme za zvyšovanie platov poslancov,“ komentoval Vašečka. Pripomenul, že plat poslanca treba rozdeliť na mzdovú zložku. V jeho prípade je jeho čistý príjem poslanca NR SR 1 290 eur a zvyšok tvoria paušálne náhrady, ktoré slúžia na poslaneckú činnosť. „Ja som bol učiteľom a som naučený žiť veľmi skromne. Pre mňa je táto suma veľmi štedrá a ja si nepýtam viac,“ uviedol. Podľa neho je dôležité hovoriť aj o konkrétnej práci poslanca – koľko zákonov predložil, ako často v pléne vystúpil, koľko sa stretáva s voličmi. Je podľa neho neetické nepracovať v prospech občanov a brať za to mzdu.
Smerák Jarjabek sa nazdáva, že sa k tomuto problému treba postaviť rovno a definovať si, čo je práca poslanca, kto a ako ju hodnotí. A to môže jedine strana, ktorá ho obsadila na poslanecké miesto a na základe ohlasu voliča ho nominuje alebo nenominuje ďalej. Zdôraznil, že práca opozičného poslanca je niečo iné ako koaličného. Ten je zodpovedný za vládnutie, vládne návrhy, ktoré v parlamente zdôvodňuje. Opozičný poslanec chce predovšetkým zviditeľniť svoj program, aby ho presadil v parlamente.
Komisia na úpravu platov ústavných činiteľov podľa Bernaťáka intenzívne pracuje. „Za SNS vyhlasujem, že my nie sme za skokovité zvyšovanie platov. Ale je potrebné odstrániť anomálie, ktoré v zákone sú.“ Napríklad to, že prezident má trikrát vyšší príjem ako premiér. Má tiež informácie, že vo verejnoprávnych médiách majú niektorí redaktori platy porovnateľné s predsedom vlády. Alebo že europoslanci majú, ako niekde zachytil, k dispozícii okolo 16-tisíc eur. Preto je podľa neho potrebné, aby túto tému komisia, ktorá je na to vytvorená, prebrala a predložila poslancom na posúdenie. „Chceme, aby bola táto otázka raz a navždy vyriešená, aby sme ten cirkus nemuseli každý rok absolvovať,“ zdôraznil Bernaťák.
Dôležitá je aktivita
V každej spoločnosti je normálne, ak plat súvisí s prácou, a nemalo by to byť inak ani pri poslancoch, podotkol Vašečka. „Je náročné hodnotiť prácu poslanca len podľa niektorých kritérií. Nie je problém, aby som ja osobne predložil desať aj dobrých návrhov na každú schôdzu. Treba sa vyvarovať extrémom. Jeden je to, že niekto za štyri roky volebného obdobia povie jediné slovo: Sľubujem. Tak to je naozaj čudné, že za to berie plat.“ Za dôležitý považuje Vašečka blízky kontakt poslanca s voličmi. „A tam vedia ľudia povedať, že ten poslanec pracuje, stretáva sa, vidia jeho aktivitu a povedia, zaslúži si ten plat.“
Myslí si však, že poslanecké platy by sa nemali rozmrazovať dovtedy, pokiaľ nebude vyrovnaný štátny rozpočet, lebo inak stále zadlžujeme túto krajinu. „Potom sa o tom môžeme baviť.“
Jarjabek mieni všetko nechať na práci komisie, ktorá sa týmito problémami zaoberá. Je tam podľa neho množstvo vecí, ktoré treba vedľa seba poukladať. Nazdáva sa, že platy by sa mali zdvíhať u všetkých v nadväznosti na rast hospodárstva a v rámci EÚ by mali byť porovnateľné so štátmi, ktoré sú podobne veľké ako Slovensko. Poslanecké platy sa podľa jeho mienky môžu, ale aj nemusia odvodzovať od priemernej mzdy v hospodárstve.
Saskár Klus má jednoznačný názor, že by to malo byť viazané na nejaký konkrétny ukazovateľ, ktorý sa mení v čase. V tomto prípade sa mu práve priemerná mzda ukazuje ako najvhodnejší spôsob. Jeho strana si počká na výsledky komisie.
Autor: TASR, im
