Nevyspytateľná Trumpova politika pokračuje. USA vystupujú z Rady OSN pre ľudské práva. Obviňujú ju z pokrytectva a chronickej zaujatosti voči Izraelu

    0
    Nikki Haleyová (Autor: TASR)

    Haleyová je vyslankyňa prezidenta Donalda Trumpa pri OSN. V utorok pripomenula, že už pred rokom dala jasne najavo, že USA zostanú v rade, iba “ak sa uskutočnia jej zásadné reformy”. Podľa Haleyovej je jasné, že tieto výzvy na zmeny ostali bez povšimnutia.

    Haleyová kritizovala členstvo takých krajín v rade ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv. Diplomatka povedala, že rada je tiež “chronicky zaujatá voči Izraelu”.

    Avšak Haleyová zdôraznila, že ak sa rada zreformuje, Spojené štáty “sa k nej s potešením znovu pripoja”.

    Veľvyslankyňa oznámila odchod USA zo 47-člennej rady po boku s ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.

    Orgán nie je hoden svojho mena

    Americká dipolomatka pripustila, že Spojeným štátom sa nepodarilo presvedčiť žiadny iný štát, aby otvorene podporil snahy Washingtonu zreformovať radu.

    Vystúpenie z rady je najnovším zo série zvratov v americkej politike, ktoré presadil prezident Trump. Ten už jednostranne odstúpil od iránskej jadrovej dohody a parížskej klimatickej dohody. Jeho rozhodnutia spôsobili vážne napätie vo vzťahoch s kľúčovými spojencami.

    Hoci vzťahy Washingtonu a OSN v orgánoch pre ľudské práva boli vo všeobecnosti napäté – z rady vystúpil svojho času aj George W. Bush -, Trumpov predchodca Barack Obama si zvolil spoluprácu s ňou. A tento krok bol celosvetovo dobre prijatý.

    “Rada pre ľudské práva už príliš dlho chráni porušovateľov ľudských práv a žumpu politickej zaujatosti,” uviedla Haleyová vedľa prítomného ministra Pompea. “Najneľudskejšie režimy na svete naďalej unikajú vyšetrovaniu,” dodala.

    Haleyová upozornila, že rozhodnutie odísť z rady sa americkej administratíve nerobilo ľahko. Nešetrila však kritikou na adresu tohto orgánu a vyhlásila, že nie je “hoden svojho mena”.

    Veľvyslankyňa ďalej označila radu za “pokrytecký a samému sebe slúžiaci orgán, ktorý sa vysmieva ľudským právam”.

    Washington požadoval, aby Izrael nebol hlavným stredobodom práce rady. Židovský štát je totiž na programe na každom jej zasadnutí v súvislosti s palestínskou otázkou, pripomenula agentúra DPA.

    Izraelský premiér Benjamin Netanjahu privítal rozhodnutie USA a označil ho za “odvážne”. Vyhlásil tiež, že jeho krajina je “jedinou pravou demokraciou na Blízkom východe”.

    USA za vlády Trumpa oznámili aj plán stiahnuť sa z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). USA tvrdia, že zaujatosť voči Izraelu je prítomná i v tomto orgáne OSN.

    OSN je občas kritická aj voči samotným Spojeným štátom pre údajné porušovanie ľudských práv, vrátane najnovšej Trumpovej politiky oddeľovania detí od rodičov-ilegálnych migrantov na južnej hranici USA s Mexikom.

    Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, práva sexuálnych menšín a práva rasových a etnických menšín.

    Reakcie svetových politikov

    Rozhodnutie Spojených štátov vystúpiť z Rady OSN pre ľudské práva je “sklamaním, ak nie vyslovene prekvapením”. V utorok v Ženeve to uviedol odchádzajúci vysoký komisár OSN pre ľudské práva, jordánsky diplomat Zajd Raad Husajn.

    “Vzhľadom na stav ľudských práv v dnešnom svete by mali Spojené štáty viac vystupovať v popredí, a nie odstupovať,” napísal vysoký komisár Zajd na sociálnej sieti Twitter.

    Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že “multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň”. Rada je podľa neho “jednotným priestorom”, kde sa diskutuje o najzúfalejších situáciách a hľadajú sa východiská z problémov.

    “Jej činy vedú k zmysluplným výsledkom pre nespočetné obete porušovania ľudských práv po celom svete, a týmto obetiam rada slúži,” dodal podľa agentúry AP Šuc, ktorý na rok zastáva rotujúcu funkciu predsedu rady.

    Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.

    “USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva,” uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

    “Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne,” dodala hovorkyňa Mogheriniovej.


          

     

    - Reklama -