Nemecká vláda v ostatných dňoch avizovala prijatie niektorých opatrení, ktoré by mali viesť k uľahčeniu deportácií migrantov, ktorí sa na území Nemecka dopustili trestného činu. Návrh zákona oznámila vláda na konci januára a na jeho uvedenie do praxe je ešte potrebné, aby ho schválil Bundestag. Okrem iného dôjde k zvýšeniu počtu prijímacích utečeneckých centier z dvoch na päť. Podľa plánov vlády by tak malo dôjsť k urýchleniu celého procesu azylového konania a tiež k rýchlejšiemu vyraďovaniu tých žiadostí, ktoré boli podvodne podané ekonomickými migrantmi. Zákon počíta aj so zavedením dvojročnej čakacej lehoty, pričom až po jej uplynutí budú môcť utečenci požiadať o príchod svojich rodinných príslušníkov.
Kern však poukazuje na to, že vládne návrhy sa aj napriek tomu stali terčom značnej kritiky. Mnohí označujú snahu kancelárky Merkelovej a jej ministrov za obyčajné „politické šarády“ a v skutočnosti sa im vraj aj tak nepodarí negatívny dosah migračnej krízy veľmi zmierniť. „Ide v prvom rade o to, že nemecká vláda úplne stratila prehľad o tom, kde sa dnes nachádzajú státisíce migrantov, ktorí prišli do krajiny v minulom roku. Televízia N24 informovala, že polovica žiadateľov o azyl sa stratila nevedno kam a o ich súčasnom pobyte nie sú žiadne správy. Pravdepodobne je medzi nimi veľa ekonomických migrantov a ďalších, ktorí sa snažia vyhnúť deportácii. Denník Saarbrücker Zeitung odhaduje, že 30 % utečencov ubytovaných vo východnom Nemecku sa skrátka vyparilo.“
Za problém považuje Kern tiež fakt, že desaťtisíce migrantov zničili pred vstupom do Nemecka svoje cestovné pasy a doklady totožnosti. „Nemeckým úradom preto môže trvať dlhé roky, kým zistia ich pravú identitu vrátane krajiny ich pôvodu. To značne skomplikuje ich prípadnú deportáciu. A aj keď sa Nemecku podarí poslať ich späť do ich krajiny pôvodu, tak sa vzhľadom na zrušenie hraníc v Európe môžu zase čoskoro vrátiť,“ konštatuje Kern a ako ďalší problém uvádza právne prekážky, ktoré znemožňujú vyhostiť neúspešných žiadateľov o azyl z Nemecka. „Súčasný zákon hovorí, že k deportácii môže dôjsť len u odsúdeného migranta na trest vyšší, ako sú tri roky, čo sa deje len zriedka. Aj keby zákon prešiel úpravou, nemôže byť potom migrant vyhostený do krajiny, ktorá nie je bezpečná alebo v ktorej by mu hrozil trest smrti.“
„Nesmieme zabúdať ani na politickú korektnosť, ktorá výrazne ovplyvňuje nemecké súdy. Aj keď sa prisťahovalci dopúšťajú v masívnej miere trestnej činnosti, politici tieto skutočnosti bagatelizujú a tieto údaje sa často z rovnakých dôvodov nedostanú do médií. Našťastie, to nie je pravidlo. Denník Rheinische Post odhalil, že v roku 2014 sa dopustilo trestnej činnosti 38 000 žiadateľov o azyl. To znamená, že denne došlo k spáchaniu viac ako 100 trestných činov. Experti sa navyše domnievajú, že číslo môže byť ešte vyššie, pretože mnoho priestupkov sa vôbec na verejnosť nedostane. Napríklad v Hamburgu dôjde každý rok ku krádeži viac ako 20 000 peňaženiek, čo predstavuje asi 55 ukradnutých peňaženiek denne. Podľa šéfa Ústavu federálneho policajného inšpektorátu Normana Grossmanna sa tejto trestnej činnosti z 90 % dopúšťajú muži vo veku medzi 20 až 30 rokmi, ktorí pochádzajú zo severnej Afriky a Balkánu.“
Kern považuje za v praxi málo efektívne tiež rozhodnutie nemeckej vlády odmietať žiadosti o azyl podané občanmi Alžírska, Maroka a Tuniska. Dokladá pritom, že z týchto krajín prišlo vlani do Nemecka len necelých dvadsaťtisíc ľudí z celkového počtu 1,1 milióna migrantov. „Medzitým magazín Focus zverejnil anketu, podľa ktorej si takmer polovica Nemcov želá, aby kancelárka Angela Merkelová vzhľadom na svoju prisťahovaleckú politiku otvorených dverí odstúpila. Napriek tomu Merkelová stále odmieta uzavrieť hranice. Navzdory prívalu snehu a nízkym teplotám prichádza len do samotného Nemecka 2 000 migrantov denne a za január ich počet dosiahol na celom európskom kontinente takmer 55 000. Medzinárodný menový fond odhaduje, že v priebehu rokov 2016 a 2017 príde ročne do EÚ 1,3 milióna ľudí,“ uzatvára Kern.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
