Hneď na úvod Kusturica zdôraznil, že nie je pravda, že by bol nežiaducou osobou v európskych filmových kruhoch pre podporu ruského prezidenta Vladimira Putina, ako to naznačil britský denník The Guardian. On to tak vraj necíti. A aj keby to bola pravda, je mu to jedno. Netočil filmy pre Putina alebo proti Putinovi, ale stojí si za tým, že Američania v roku 1999 bombardovali jeho krajinu, Srbsko trpelo a režisér na to nezabúda.
„Je to reakcia na vojnu, v ktorej naša krajina strašne trpela, keď Američania a spojenci v roku 1999 bombardovali Srbsko. Spôsobili v krajine škody, používali kazetové bomby, pre ktoré má dnes mnoho mojich spoluobčanov rakovinu,“ udrel Kusturica.
Na príklade Srbska sa podľa neho znovu ukázalo, že „bojovné chúťky má Západ proti Východu a nie naopak“. „Aj nacisti chceli obsadiť Rusko, ich hlavným cieľom bolo tiahnuť zo západu na východ,“ podotkol s tým, že Američania údajne postupujú podobne. Ako umelec cíti potrebu na to upozorňovať a varovať pred tým. Nedávne americké prezidentské voľby síce podľa Kusturicu ukázali, že vplyv umelcov v spoločnosti dosť upadol, ale to nič nemení na tom, že umelci by mali byť občiansky aktívni.
Potrebujeme niekoho, kto bude chrániť Východ proti Západu, verí režisér
„Nie som za Vladimira Putina, som za rovnováhu vo svete, v ktorom si jeden hráč nemôže robiť všetko, čo chce,“ zdôraznil režisér. „Verím, že menšie krajiny ako Sýria alebo Rusko, ktoré majú energetické zdroje, majú právo chrániť si ich pre seba,“ pokračoval.
V minulosti dokonca vyhlásil, že by poskytol svoj dvor pre Putinove rakety. Keď mu to moderátorka pripomenula, srdečne sa rozosmial. „To bol len vtip. Nemôžem uveriť tomu, že to svet zobral tak vážne,“ povedal. Obratom však s vážnou tvárou dodal, že treba obnoviť rovnováhu vo svete. Podľa Kusturicu by mal existovať silný politik, ktorý bude chrániť Východ proti Západu. Takého politika teraz Kusturica vidí práve v Putinovi.
Brutálna globalizácia
Režisér je ďalej presvedčený, že ľudia potrebujú ochranu proti globalizácii, lebo práve jej vraj môžeme „vďačiť“ za nestabilitu súčasného sveta. „Nikdy v histórii nebol svet taký nestabilný, ako je dnes,“ varoval Kusturica. „Nemyslím si, že môžete pochopiť môj pocit, pretože žijete v pokojnej krajine, ktorá robí úspešné kompromisy a v ktorej sa dobre žije, ale zvyšok sveta na tom tak dobre nie je,“ vyjadril svoj názor.
„Jedným z dôvodov je brutálna globalizácia, ktorú vedú niektoré nadácie, najmä pán Soros, ktorý pokračuje v tom, čím sa CIA zaoberala v Latinskej Amerike v 70. rokoch minulého storočia: v zakladaní fašistických režimov a v poškodzovaní Latinskej Ameriky,“ vyhlásil rozhorčený Kusturica.
Dnes sa vraj to isté deje na Balkáne a na Blízkom východe. Slobodné štáty sú tam napádané za to, že robia slobodnú politiku. Keď mu však moderátorka pripomenula ruskú okupáciu Krymu, okamžite vyhlásil, že Krym je úplne iný prípad. Krym je vraj Rusko. „A položím vám otázku, prečo sa ma neopýtate na prípad Kosova?“ vypálil Kusturica. „O Kosove som chcela hovoriť za chvíľu,“ pripustila moderátorka.
Najprv sa však vrátila ku Krymu. Ten venoval sovietsky vodca Nikita Chruščov Ukrajine. Podľa režiséra však dnešné Rusko nie je Sovietsky zväz, takže sa na to nedá odvolávať. Oproti tomu Kosovo bolo vždy súčasťou Srbska a bolo z neho násilím vyrezané „vďaka“ deštrukcii medzinárodného práva. „Takže medzinárodné právo začali oveľa skôr a oveľa viac rozbíjať Spojené štáty než Rusko,“ argumentoval režisér.
„Medzinárodné právo bolo nahradené právom humanitárnym, ktoré dovoľuje bombardovať iné krajiny a priniesť im demokraciu pomocou bômb,“ doplnil.
Som stopercentne na strane migrantov
Slávny režisér ďalej vyjadril svoj názor na migračnú krízu. Pripomenul, že v 90. rokoch minulého storočia boli migrantmi hlavne Srbi, ktorých vyhnala z domovov vojna – a preto je dnes jednoznačne na strane migrantov.
„Som stopercentne na strane migrantov. Vždy by som vymenil pokojný život za to, čo migranti prinášajú. Migranti sú nová krv. Ale som proti konceptu, podľa ktorého idú všetci migranti do západnej a strednej Európy a nejdú napríklad do Saudskej Arábie alebo do ďalších krajín, ako sú Bahrajn alebo Katar,“ krútil hlavou Kusturica.
Európa dnes podľa neho dopláca na to, čo rozpútal bývalý americký prezident Barack Obama. „Barack Obama, nositeľ Nobelovej ceny za mier, podpísal, aby 27-tisíc ľudí zomrelo pod údermi dronov. On začal vojnu v Sýrii,“ je presvedčený Kusturica.
Putin nestvoril teroristov, Američania áno
V rozhovore trval na tom, že Američania sú pre svet nebezpečnejší ako Rusi, lebo Rusom ide o stabilitu, zatiaľ čo Američania rozsievajú chaos. Napríklad aj za pomoci teroristov, ktorých vyzbrojujú. Stačí sa vraj pozrieť do Líbye.
Moderátorka však znovu poukázala na to, že aj Sovietsky zväz robil v minulosti ťažko akceptovateľné rozhodnutia. Kusturicu tým už poriadne naštvala. „Od začiatku nášho rozhovoru robíte stále tú istú chybu, zamieňate Rusko a Sovietsky zväz. Rusko nie je Sovietsky zväz,“ oponoval Kusturica. Zdôraznil tiež, že je len umelec a politike sa venuje ako občan-amatér, a preto sa mu veľmi nepáči, ako sa moderátorka hrá so slovíčkami a snaží sa naňho útočiť. Tak to vraj cíti. Upozornil moderátorku, že ak nezmení svoj prístup, bude musieť rozhovor ukončiť skôr.
Moderátorka kontrovala, že len vedie rozhovor so zaujímavým hosťom a chce, aby diváci počuli jeho názory na politiku. „Ale vyzerá to, ako keby som sa rozprával s niekým z amerického ministerstva zahraničia a nie z Českej republiky,“ konštatoval Kusturica. Zdalo sa mu, že k nemu moderátorka nepristupuje priateľsky.
Celý rozhovor uzavrel vyhlásením, že sa necíti byť priateľom Ruska. Cíti sa byť priateľom sveta, v ktorom by proti sebe stáli dve až tri mocnosti, ktoré by spolu uzatvárali kompromisy. Svet by bol potom oveľa stabilnejší a nebol by vraj v takom chaose, ako je dnes.
Celý rozhovor si môžete pozrieť TU.
