„Rovnako ako François Hollande, aj ja považujem Islamský štát za nášho nepriateľa číslo jedna. Musíme využiť všetky dostupné prostriedky, aby sme toto barbarstvo raz a navždy ukončili. Situácia na Blízkom východe zostáva aj naďalej značne komplikovaná, ale naše postoje sú jasné a zrozumiteľné. V každom prípade by sme sa mali vyvarovať unáhlených záverov,“ vyhlásil Juncker na úvod a dodal, že Spojené štáty, Rusko a Európa by mali v boji proti Islamskému štátu bezpodmienečne spolupracovať. „Musíme hodiť všetky vzájomné rozpory za hlavu, aby sme sa mohli sústrediť na vyriešenie hlavného problému. Ak sa nám ho nepodarí vyriešiť, Európa sa ocitne nad priepasťou.“
Na otázku, či má podľa jeho názoru súčasný prezident Sýrie Bašár Asad ešte nejakú politickú budúcnosť, odpovedal Juncker veľmi diplomaticky: „Domnievať sa, že je možné nájsť riešenie sýrskeho konfliktu bez Asada, je rovnako nesprávne, ako myslieť si, že existuje riešenie s ním.“ Juncker ďalej privítal stretnutie Hollanda s americkými a ruskými náprotivkami s cieľom pokúsiť sa o vytvorenie „koalície nového typu“. Na otázku, či je teda možné považovať ruského prezidenta Vladimira Putina za spojenca Európskej únie, odpovedal Juncker ako správny politik: „Putin je prezident Ruska. Musím celkom otvorene povedať, že bezpečnostnú architektúru v Európe nie je možné zabezpečiť bez účasti Ruska.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Internetový server Euractiv v tejto súvislosti poukazuje na inštrukcie Vladimira Putina vysielané v ruskej štátnej televízii, v ktorých svojim generálom kladie na srdce, aby s francúzskymi vojakmi zasahujúcimi v Sýrii zaobchádzali ako so spojencami. Skutočnosť, že Európska únia stále uplatňuje voči Rusku sankcie, im podľa slov Junckera nebráni, aby spolupracovali v Sýrii. „K sankciám sme prikročili preto, že nebolo možné nájsť iné riešenie. V každom prípade by nám ani sankcie nemali brániť v spolupráci s Ruskom na ďalších témach,“ uviedol predseda Európskej komisie. V ďalšom priebehu diskusie Juncker okrem iného pripustil, že Belgicko predstavuje slabý článok európskej bezpečnosti, ale v tomto smere vraj nie je ani zďaleka jediné.
Juncker ale nechcel priamo reagovať na otázku, či sa Európa nachádza vo vojne. „Nemali by sme dávať zjednodušené odpovede na také komplexné otázky. Na území európskeho kontinentu však nepochybne došlo k vojnovému aktu,“ dodal Juncker na opakované otázky. Redaktori zo servera Euractiv sa následne Junckera pýtali, čo hovorí na vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica, podľa ktorého by mali byť všetci moslimovia žijúci na Slovensku pod dohľadom. „Odmietam akúkoľvek spojitosť medzi zúfalými žiadateľmi o azyl z radov utečencov a teroristami. Nikto by sa nemal púšťať do takej zjednodušenej rétoriky. Nesmieme dopustiť, aby sa náboženstvo stalo ďalším dôvodom na rozdelenie spoločnosti, ale naopak, zjednocujúcim bodom. Odmietam neustále ukazovanie prstom na tých, ktorí nemajú spoločnú vieru s majoritnou európskou spoločnosťou,“ vyhlásil Juncker.
V závere svojho vystúpenia dostal Juncker otázku súvisiacu s možným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie. „Brexit sa nestane,“ zopakoval Juncker podľa prítomného redaktora Euractiv trikrát po sebe.
